Najväčšiu radosť na veľkonočné sviatky majú azda deti. Dievčatá sa snažia naučiť dokonale vyfarbiť vajíčka a vyhotoviť čím krajšie kraslice, kým sa chlapci venujú oblievačkám. Každý sa snaží čo najkrajšie vyzdobiť veľkonočný košík alebo urobiť čo najkrajšie „veľkonočné hniezdo“, do ktorého dostanú za oblievačku vyfarbené vajíčko.

V Kysáči sa výrobe, vyzdobovaniu či maľovaniu veľkonočných vajíčok alebo veľkonočných kraslíc venuje viacero ľudí. Tieto ručné práce niekto vyrába až podnes, mnohí sa už tomu nevenujú, ale majú spomienky, o ktorých dosvedčujú aj fotografie, ktoré nám nezištne poskytli na ukážku a inšpiráciu iným, aké všetko spôsoby a techniky jestvujú. Mnohé veľkonočné dekorácie zotrvajú aj niekoľko rokov a každoročne im skrášľujú tieto sviatky.
Na vyzdobenie veľkonočných kraslíc sú rôzne techniky, avšak ani jedna z nich nie je ľahká, ale, ako nám spolubesedníci povedali, keď človek má trpezlivosť, dobrú vôľu a k tomu šikovné ruky, nič nie je náročné.
Ako prvú techniku predstavíme omaľované veľkonočné vajíčka rukami Jána Babiaka, embryológa a reprodukčného biológa. Omaľovávaniu veľkonočných vajíčok sa venuje viac než pätnásť rokov. Má ich omaľovaných asi 2 000 kusov, možno i viac. Hovorí, že ich maľovaniu predchádza veľká príprava, ale hodne času trávi aj na ich omaľovanie. „Človek musí mať predovšetkým dobrú ideu, hotový obraz pred očami a k ucelenému obrazu aj rôzne pomôcky,“ povedal a dodal, že nevyhnutná je k tomu aj pekná tráva, košík, rôzne stuhy, dobré farby a pod.

Ján Babiak najviac používa sprej či lakové farby. Vajíčka zdobené týmito farbami sa musia rýchlo robiť, teda rýchlo farbiť, pretože farba rýchlo schne. Ďalšia technika, ktorou Babiak ozdobuje vajíčka, je obaľovanie vajíčok do omietky (rigips). Náš spolubesedník hovorí, že táto technika si na rozdiel od predošlej vyžaduje čas, resp. sama príprava omietky v špeciálnej sadre si vyžaduje viac času. Po obalení vajíčka do omietky treba počkať, aby sa vyschlo, až potom je možné akrylovou farbou nanášať ligôtky.

Ďalší Kysáčan, ktorý sa venuje výrobe veľkonočných kraslíc, je Pavel Chrťan, inak dolnozemským Slovákom, ale aj širšie, známy predovšetkým podľa svojich carvingových zručností. Z povolania je kuchárom a pred niekoľkými rokmi sa stal aj Master chef carvingu. Chrťan však ešte ako dieťa prejavil, že má aj k umeniu blízko. Umeniu sa venuje, ako hovorí, bezmála 30 rokov. Začínal s omaľovávaním tanierov, žehličiek, kolovratov, ale aj kraslíc. Je prvým Slovákom z Vojvodiny, ktorý omaľoval kraslice. Na výrobu kraslíc má niekoľko techník a najčastejšie sú to omaľované štetcom, na ktorých skutočne vznikajú obrazy znázorňujúce veľkonočné motívy. Robil to najprv pre seba, teda pre svoju rodinu. Keď sa už v technike omaľovávania zdokonalil, chcel niečo nové, a tak začal vypilovať škrupinu, aby z jednej strany zostalo vajíčko otvorené, robil z toho malé hniezda a ukladal do nich kuriatka. Podľa jeho slov na výrobu tejto veľkonočnej dekorácie musí mať človek miernu ruku a dobrý zrak. Ďalšia technika, ktorú Chrťan vo svojej práci využíva na zdobenie veľkonočných vajíčok, je rezbárska. „Na vŕtanie, pílenie či vyrezávanie krehkých škrupín, skutočne treba mať miernu ruku, stačí len jedna chybička a vajíčko praskne,“ podotkol.
Do tretice uvedieme zručnosti Miliny Agarskej, učiteľky z povolania. Agarská kedysi vyhotovovala veľkonočné vajíčka zvláštnou technikou – namáčaním vajíčok do firnajzu. „Aj keď to vyzerá jednoducho, nie je celkom tak. Treba vajíčka ofarbiť aj dvomi či tromi farbami, a potom ich nechať schnúť. Na uschnuté vajíčka treba priviazať stuhu a vajíčka sú skutočne dokonalé,“ povedala o svojej technike Agarská.