Ktorú predložku použiť: „na“; „k“; „po“

Rôznych jazykových prešľapov, nedopatrení by sme sa pevnou vôľou možno aj zbavili, keby sme nežili v prostredí, kde sa nezaobídeme bez srbčiny. Avšak nie všetci majú ľahostajný postoj k slovenskému jazyku a nie všetkým je jedno, či idú na vodu alebo po vodu, či čítajú návod k použitiu alebo návod na použitie, či núkajú k pitiu alebo na pitie.

Ísť na vodu alebo ísť po vodu

Pri slovesách pohybu na označenie účelu, pre ktorý sa dej koná, sa v slovenčine nepoužíva predložka „na“, ani predložka „pre“. Používa sa iba predložka „po“, a tak správne to bude znieť: ísť po vodu, ísť po chlieb, chodiť po mäso, bežať po otca, poslať po lekára.

Návod k použitiu alebo návod na použitie

Často sa stretáme s nenáležitými spojeniami návod k použitiu, informácie k použitiu, čo v spisovnej slovenčine neobstojí. Namiesto predložky „k“ tu treba použiť len a len predložku „na“, a tak spojenia správne budú znieť: návod na použitie, informácie na použitie. .

Čo si želáte k pitiu? alebo Čo si želáte na pitie?

Rovnako často sa stretávame aj s otázkou „Čo si želáte k pitiu?“ Tu sa treba pristaviť pri druhej časti tejto vety – k pitiu. Aj tu je predložka „k“ nesprávne použitá. A pretože v tomto prípade ide o účel, predložku „k“ treba nahradiť základnou predložkou na vyjadrenie účelu – predložkou „na“, teda: „Čo si želáte na pitie?“ Správne je aj znenie „Čo si želáte piť?“ Podobné chyby s nesprávnym použitím predložky „k“ sa robia aj v iných spojeniach, napríklad: lístok k státiu; správne má byť: lístok na státie.