Pred 125 rokmi sa narodil Samuel Štarke

Meno Samuela Štarkeho natrvalo zostalo zapísané do dejín Slovákov vo Vojvodine. Ale v súčasnosti sa i záujemcovia na Slovensku poľahky dozvedia o tomto významnom mužovi.

Pred 125 rokmi, presnejšie 27. marca 1888 v Mošovciach, sa narodil Samuel Štarke, evanjelický kňaz vo Vojvodine, národno-kultúrny dejateľ dolnozemských Slovákov, jeden zo zakladateľov Slovenského gymnázia v Báčskom Petrovci a predseda jeho kuratória, biskup Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Juhoslávii, ako i predseda Matice slovenskej v Juhoslávii.

Prvého januára vojnového roku 1915 po 53-ročnej službe a pôsobení v petrovskej cirkvi sa na dôchodok utiahol farár Juraj Mrva. O dva mesiace neskoršie po voľbe nového zborového duchovného pastiera za petrovského farára bol jednohlasne povolaný, už dlhší čas tu pôsobiaci, kaplán a administrátor S. Štarke. Bola to prelomová chvíľa, aby tento agilný mladý muž zostal na Dolnej zemi.

Narodil sa v Turci na Slovensku v remeselníckej rodine z otca Rudolfa, klobučníka, a matky Paulíny, rod. Miškóciovej. Študoval v Banskej Bystrici a v Banskej Štiavnici. Evanjelickú. a. v. teologickú akadémiu ukončil v Bratislave. V štúdiách pokračoval v Rostocku a v Lipsku. Za kaplána bol ordinovaný v roku 1912 v Budíne biskupom G. Scholzom. Po kratšom pôsobení na Vrútkach v septembri 1913 prijal pozvanie petrovského cirkevného zboru a dal sa zvoliť za zborového kaplána, aby po poldruharočnom pôsobení 3. marca 1915 bol zvolený za farára.

Príchodom za farára do cirkevného zboru v Petrovci S. Štarkeho Petrovec a petrovská cirkev dosiahli svoj vrchol, ktorý bol určitou nadstavbou a získaných skúseností, nadobudnutých usilovnou a nezištnou prácou jeho predchodcov. Mladý petrovský farár svoje povolanie bral od začiatku vážne. Na kázne sa svedomite pripravoval. Bol znamenitým rečníkom a na mnohých cirkevných slávnostiach vždy pohotovým a vyhľadávaným kazateľom.

Po skončení prvej svetovej vojny 1918, keď sa kládli základy samostatného života vojvodinských Slovákov v novoutvorenom Kráľovstve Srbov, Chorvátov a Slovincov, ako roduverný Slovák kňaz Štarke zohral dôležitú úlohu pri organizovaní cirkevného a národného života Slovákov v novom štáte. Už v národnej revolúcii 1918 ako predstaviteľ slovenských politických a národných síl bol zvolený za člena Veľkej národnej skupštiny Vojvodiny, i za člena jej výkonného orgánu Veľkej národnej rady.

Aktívne sa zapojil do prvých šíkov priekopníckej práce a zakladania vitálnych inštitúcií na obstátie tunajších Slovákov. Spolu s hŕstkou rovnako zmýšľajúcich národovcov sa dali do práce a postupne, hoci súčasne na viacerých spoločenských úsekoch, čelili nástrahám novej doby odlúčení od starej vlasti.

Na poli cirkevného organizovania sa, na národnom podklade časom vznikla Slovenská evanjelická a. v. cirkev v Kráľovstve Juhoslávii. Predchádzalo jej založenie seniorátov a v roku 1921 i Slovenského evanjelického a. v. dištriktu, ktorý po čase prerástol v krajinskú cirkev. V tom čase Štarke bol najstarší senior a ako taký sa stal aj prvým biskupským administrátorom novoutvorenej Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Juhoslávii.

Veľký podiel mal aj pri založení a otvorení Slovenského gymnázia v Petrovci a zaslúžil sa i o to, aby gymnázium bolo v Petrovci, a nie v Novom Sade. Týmto spôsobom bolo umožnené, aby chudobnejší žiaci, väčšinou sedliacke deti, mohli navštevovať gymnázium, lebo do N. Sadu by ich rodičia sotva poslali. Gymnázium začalo pôsobiť 1. októbra 1919, keď Štarke ako predseda jeho kuratória slávnostne uviedol do úradu prvých prednášateľov. Gymnázium najprv pracovalo v štátnej škole i v súkromnom dome Pavla Boldockého. Prvého júna roku 1920 počas slovenských národných slávností v Petrovci kuratórium rozhodlo, aby sa začali práce na stavbe budovy Slovenského gymnázia. Základný kameň slávnostne položili 5. júna 1922. Pri tejto príležitosti predseda kuratória Štarke v príhovore s potešením konštatoval, že po prekonaní ťažkostí okolo príprav na stavbu, konečne budú mať svoju vlastnú budovu pod vlastnou strechou. Aj v neskorších rokoch spolu s Júliusom Kubánim bdelo dbal o prosperitu gymnázia.

Tento petrovský kňaz bol i hlavnou hybnou silou pri zakladaní troch, azda najvýznamnejších inštitúcií vojvodinských Slovákov so sídlom v Petrovci – vedľa Slovenského gymnázia podieľal sa na zakladaní Kníhtlačiarne úč. spol. a Matice slovenskej v Juhoslávii.

Po založení kníhtlačiarne roku 1919 bol členom jej prvého spravujúceho výboru a medzi prvotlače tohto podniku patrí aj jeho preklad Lutherovho Malého katechizmu. Keď bolo treba, chopil sa aj redaktorstva a v rokoch 1920 až 1925 bol zostavovateľom prvých šiestich Národných kalendárov, ktoré vychádzali v náklade 7 500 výtlačkov. Už predtým prispieval do Dolnozemského Slováka a bol i krstným otcom pomenovania nového periodika – Národná jednota, ktorá v rokoch 1920 – 1941 vychádzala v Petrovci. Už roku 1920 bol i členom Mlyny a elektrická úč. spol. a členom dozorného výboru Slovenskej sporiteľne v Petrovci.

Po utvorení bánovín, roku 1929 aj Slováci si z núdze utvorili Poradný výbor Slovákov Dunajskej bánoviny ako celoslovenskú organizáciu, ktorá mala riešiť problémy a potreby slovenskej menšiny v Juhoslávii a Štarke bol jej aktívnym členom. Na tejto vlne nového organizovania sa v auguste 1932 v Petrovci vznikla aj Matica slovenská v Juhoslávii, kde za predsedu bol zvolený Dr. Ján Bulík a za jedného z podpredsedov i S. Štarke, ktorý čoskoro, roku 1935, po Bulíkovom odstúpení, preberá predsedníctvo a ako čelný človek Maticu zastupuje do roku 1941. MSJ sa od svojho založenia stala hlavným hýbadlom národného a kultúrneho života slovenskej menšiny.

Takáto všestranná činnosť a najmä duchovné hodnoty a organizačné schopnosti S. Štarkeho nezostali nepovšimnuté v radoch cirkvi, a tak bolo samozrejmé, že po smrti prvého biskupa Adama Vereša bol zvolený za nového biskupa. Do úradu bol uvedený 3. mája 1933 a inštalovaný bol biskupom Vladimírom Čobrdom zo Slovenska. Na čele cirkvi stál plných 25 rokov. V tomto období Petrovec sa stáva strediskom celkového národného a cirkevného života. Cirkevný a národný život sa rozprúdil a práve v týchto časoch sa plne prejavil kollárovský odkaz, že národnosť a nábožnosť sú sestry.

Počas okupácie Štarke bol vyzdvihnutý z úradu, matičná činnosť bola zastavená a roku 1944 v októbri bol spolu s Mirkom Petrovičom a roľníkmi Pavlom Kaňom a Ondrejom Drozdom, rukojemníkom maďarského vojska, v Odžakoch, odkiaľ sa vrátili práve v deň, keď Petrovec bol oslobodený.

Odchodom biskupa S. Štarkeho do výslužby 5. marca 1957 Petrovec stráca aj Biskupský úrad, lebo zvolením nového biskupa Juraja Struhárika Biskupský úrad bol presídlený do Nového Sadu. Posledné dva roky strávil v Bratislave v kruhu rodiny, kde umrel 6. apríla 1959. Pochovaný bol na bratislavskom cintoríne v Slávičom údolí, na parcele číslo 55. Neskoršie k nemu do hrobky pochovali i manželku Annu Starkovú, rod. Burianovú, z Vrútok (19. 1. 1893 – 1. 10. 1978), s ktorou bol v manželstve od roku 1915, a spolu mali 5 detí.

J. Čiep

Fotografie: zo súkromného archívu autora