Obľúbené izbové rastliny

PESTOVANIE KVETOV

Pri kúpe črepníkových kvetov si vždy musíme všimnúť ich zdravotný stav. Nekupujeme rastlinu so suchými alebo inak poškodenými končekmi listov alebo povädnutými celými listami. Nemala by sa ani „tlačiť“ z nádoby, v ktorej je zasadená, pôda by nemala byť príliš mokrá ani preschnutá. Zdravá rastlina je pevná, s peknou zelenou farbou.

Medzi najobľúbenejšie izbové rastliny určite patrí zelenec chochlatý (Chlorphytum comosum). Aj keď ho mnohí pokladajú za príliš obyčajný, je veľmi dekoratívny. Nie je vôbec náročný. Dlhé čiarkovité listy vyrastajú v hustých trsoch z mäsitých dužinatých koreňov. Zelenec chochlatý Variegatum má zelené listy s bielym okrajom, Picturatum zelené so žltým stredovým pásikom. V lete vytvára na stonkách dlhých až osemdesiat centimetrov drobné biele kvety. Nemá žiadne zvláštne nároky na umiestnenie, neznáša len úplný tieň. Dobre znáša izbovú teplotu aj suchý vzduch, obľubuje aspoň občasné rosenie. V lete ho môžeme vyniesť von. Vyžaduje pravidelnú zálievku, substrát nesmie preschnúť. V lete ho hnojíme raz týždenne, v zime raz mesačne. Najľahšie sa rozmnožuje malými rastlinami, ktoré sa vytvárajú na kvetných stonkách. Choroby ani škodce ho bežne nenapádajú. Zhnednuté končeky listov odstrihávame.

V našich domovoch je obľúbená aj aspidistra vyššia (Aspidistra elatior). Niekde sa nazýva aj „domáce šťastie“. Je to rastlina, ktorú možno s úspechom pestovať aj na tmavších miestach s nedostatkom svetla, kde sa iným rastlinám nedarí. Umožňuje jej to vysoký obsah chlorofylu. Rastie aj v najťažších podmienkach – v suchom, vlhkom, zadymenom i zaprášenom ovzduší. Dokonca jej neprekáža ani prievan. Je pomerne odolná aj proti chorobám a škodcom. Rastliny s bielymi pruhmi na listoch vyžadujú viac svetla. V lete ju môžeme pestovať aj vonku na tienistom mieste. Polievame ju výdatne a pravidelne. Má rada vysokú vlhkosť vzduchu, takže je vhodné ju rosiť. Polievame ju mäkkou vodou, najlepšie dažďovou.

Prezimuje v miestnosti s teplotou 4 – 8 °C, takže byty s ústredným kúrením sú pre ňu nevhodné. V zime ju polievame málo, podľa teploty miestnosti. Rastline prospeje občasné umytie listov vodou, prípadne ju vynesieme na dážď. V lete ju polievame každý týždeň slabším roztokom minerálneho hnojiva. Každé dva roky ju presadíme, rozmnožujeme na jar delením podzemkov.

Medzi ďalšiu obľúbenú rastlinu patrí sansevieria, ľudovo nazývaná aj svokrin jazyk. Pochádza z trópov západnej Afriky a najznámejší druh je sansevieria trojpása (Sansevieria trifasciata) s priečne striebristo pásikavými listami dlhými asi šesťdesiat centimetrov. Odroda Laurentii má žlté pozdĺžne pásy na okrajoch listov. Menšie a širšie listy majú odrody Golden Hahnii a Silver Hahnii. Sansevieria nie je náročná, vyhovuje jej každé stanovište okrem priameho slnka. Obľubuje izbovú teplotu, ktorá nesmie klesnúť  pod 10 °C. Nie je náročná na vlhkosť vzduchu. Vyžaduje mierne vlhkú pôdu, neznáša však premokrenie. V lete ju hnojíme každé tri týždne a presádzame ju každý rok. Pri presádzaní zvolíme väčší črepník, pretože rýchlo rastúce hrubé podzemky môžu menší črepník roztrhnúť. Rozmnožujeme ju delením, bočnými výhonkami alebo listovými odrezkami. Škodce sa na nej objavujú len veľmi zriedkavo.

Monstera pochádza z tropickej Ameriky. Druh Monstera deliciosa sa pestuje najčastejšie. Je to mohutná lianovitá rastlina s mnohými vzdušnými koreňmi a veľkými listami. Je to vcelku náročná rastlina, ktorá neznáša prievan. No aj napriek tomu patrí medzi najobľúbenejšie izbové rastliny. Listy mladých rastlín sú celistvookrajové, staršie rastliny majú hlboko vykrajované alebo oválne prederavené listy. Pre monsteru sú typické dlhé vzdušné korene, ktoré však neodstraňujeme ani neskracujeme. Môžeme ju umiestniť aj do polotieňa. Neznáša chlad odspodu. Potrebuje asi 60 % vlhkosť vzduchu, trvalo mierne vlhkú pôdu a časté rosenie. Obľubuje časté umývanie listov. V lete ju hnojíme každé dva týždne, v zime raz mesačne. Rozmnožuje sa vrcholovými alebo stonkovými odrezkami so vzdušnými koreňmi, ktoré uložíme do pôdy. Škodce ju napádajú len zriedka, je však veľmi náchylná na hnitie koreňov. Obsahuje látky dráždiace pokožku a sliznice.

Dnes takmer v každej domácnosti nájdeme figovník. Rod Ficus zahŕňa vyše dvetisíc druhov. Väčšinou sú to veľké stromy, ale mnohé z nich možno pestovať aj ako izbové rastliny. Patrí medzi ne aj obľúbený fikus – správne figovník kaučukový (Ficus elastica). Má veľké kožovité listy, vyrastajúce z ružových listových pošiev. Pochádza z trópov a subtrópov, vyžaduje preto čo najviac svetla, neznáša však priame slnečné žiarenie. Obľubuje izbovú teplotu a vlhkosť vzduchu nad 50 %. V suchom vzduchu opadávajú väčšine figovníkov listy, ale v lete spravidla znovu vyrastú. Vyžaduje časté rosenie. Pestovaný v izbe môžeme z času na čas osprchovať alebo aspoň mu poutierať listy. Koreňový bal udržiavame mierne vlhký, neznáša zamokrenie. V lete hnojíme každé dva týždne, v jeseni a v zime len občas. V lete môžeme rastliny umiestniť vonku, nie však na priame slnko. Zo škodcov ho niekedy napádajú červce, roztoče a strapky.

Ľ. S.

foto: internet