AKTUÁLNE
Doterajšie nepriaznivé poveternostné podmienky u poľnohospodárov vyvolávajú čoraz väčšie obavy. No meteorológovia nám konečne sľubujú zlepšenie počasia s vyššími teplotami, ale s častými prehánkami a búrkami.
Vlhká zima prispela k relatívne lepšiemu prezimovaniu ozimných plodín, ale jej dĺžka spôsobila spomalenie vegetácie a vyvoláva možnosti vyššieho výskytu rôznych chorôb. Pre chladné, daždivé počasie a malý počet slnečných dní došlo k spomaleniu, či k úplnému zastaveniu jarných prác. Problémy majú aj pestovatelia zeleniny pod holým nebom, ktorí na mnohých miestach ešte nemohli s jej sadením ani začať. V nevýhode sú najmä tí pestovatelia, ktorí pestujú skorú zeleninu. Pokiaľ nemajú vykurované skleníky, s možnosťou skorých dodávok svojich produktov na trh sa môžu v podstate rozlúčiť. Vo vykurovaných skleníkoch, ktorých však v Srbsku nie je veľa, zasa stúpajú náklady na energie, čo negatívne ovplyvní ekonomiku pestovateľov. Ani pestovatelia ovocia nie sú na tom lepšie. Väčšie výkyvy denných a nočných teplôt a marcový mráz poškodili aj produkciu ovocia, najmä marhúľ a broskýň.
Aj keď dážď a nízke teploty ohrozili najmä sejbu cukrovej repy a skorej zeleniny, odborníci tvrdia, že situácia nie je kritická. Najväčší počet kultúr sa seje v období od 10. do 15. apríla. Dovtedy by sa počasie malo stabilizovať a od 20. apríla by denné teploty mali byť nad 20 °C. Aby sa urobila kvalitná sejba cukrovej repy, pôda musí preschnúť.
Fytosanitárna inšpekcia Správy pre ochranu rastlín Ministerstva poľnohospodárstva Srbska začala okrem pravidelných aj s mimoriadnymi kontrolami kvality minerálnych hnojív pre zvýšenú spotrebu práve v tomto období. Z druhej strany, podľa odborníkov v dôsledku finančných problémov väčšina parciel zostane bez jarného hnojenia, ktoré najviac vplýva na výšku úrody. Pred dvadsiatimi rokmi poľnohospodári ročne kupovali okolo 1,5 milióna ton minerálnych hnojív, v minulom roku to bolo iba 600-tisíc ton. Dnes sa aplikuje približne 150 kilogramov na hektár, čo je trikrát menej ako by bolo treba.
Ľ. S.