Výroba oblátok má storočnú tradíciu

Po príchode prvých osadníkov do Kovačice pustatinová černozem sa stala ich hlavným zdrojom obživy. Na nej pestovali rastliny, ktoré spracúvali tak ako sa naučili ešte v starej vlasti na Slovensku. Chlieb vždy patril medzi  hlavné potraviny v každodennom stravovaní ľudu a k nemu sa pridávali rôzne  potraviny živočíšneho pôvodu.

Koncom 19. storočia sa začali pekávať koláče, ale len na väčšie sviatky a z príležitosti rodinných osláv (svadby, krstiny). Tak sa niektoré jedlá zmenili na príležitostné, ako napríklad opekance s makom alebo bryndzou, ktoré sa chystali na Štedrý večer, tekvicovo rejteša (závin) sa pieklo na Tri krále a nadlacké halušky s makom sa varili v „haluškovú nedeľu”. Tradične sa k  Veľkej noci chystali koláče po furmičky, krútený a zapletaný rejtešík, plásty a oblátky.

„Oblátky boli veľmi obľúbenou maškrtou v každej domácnosti a zadovažovali sa na objednávku, kupovali sa u pani majstrovej Alžbety Ďurišovej, rodenej Bartošovej, ktorá bývala na Druhej ulici (JĽA) v Kovačici,” spomína si Kovačičanka Mária Suchánska. Teraz sa týmto cukrárskym  remeslom v dedine už nik nezaoberá, keďže sa takto vyhotovené oblátky môžu zadovážiť už takmer v každom obchode s potravinami.

Jestvuje však aj iný druh oblátok, ktoré sotva dostať v obchodoch a  dodnes ich k cirkevným sviatkom pripravuje len zopár žien v Kovačici. Tieto oblátky, ktoré symbolizujú telo Ježiša Krista, sa podávajú dospelým cirkevníkom a mládeži pri Večeri Pánovej v advente a v pôste pred Veľkou nocou, najviac na Zelený štvrtok, na Veľký piatok, na Kajúcu nedeľu a deťom pri konfirmácii. Úloha pripraviť oblátky k týmto cirkevným príležitostiam odjakživa patrila zvonárom. Od roku 1996 do roku 2000 zvonársku povinnosť v cirkevnom zbore Kovačica I vykonávala zvonárka Mária Hološová.

„V minulosti sa oblátky vyrábali na Adama a Evu a tú úlohu si vždy na seba prebrali zvonárka Litavská zo Štvrtej ulice, od nich som zdedila recept a naučila sa robiť oblátky. Tak teda na výrobu oblátok, ktoré sa podávajú pri Večeri Pánovej, potrebujeme tieto suroviny: 1 vajce,  ½ l mlieka, štipku cukru a múky koľko zoberie. V minulosti sa oblátky vyrábali len z vody a múky. Pripravujú sa takto: zmiešame všetky uvedené prísady a vypracujeme riedke cesto ako na palacinky. Cesto sa v malých dávkach lieva na dobre vyhriate železo na pečenie oblátok a upečené sa vykrajuje špeciálnou formičkou. Upečené, vykrojené oblátky sa neskoršie ukladajú do plastových nádob. Vlani v lete som za také dve hodiny vyhotovila asi 400 kusov, ktoré sme potom podľa potreby používali počas celého roka. Železo na pečenie oblátok je staré viac ako 100 rokov a ešte stále sa s ním dobre robí. Pečie sa na dobre vyhriatom sporáku, ktorý vykurujeme šúľkami a drevom. V posledných rokoch v tejto robote sa pravidelne zúčastňuje 5 – 6 žien, členiek Oltárneho krúžku, a tak nám to potom ide rýchlejšie. Takéto oblátky sa zriedkakedy dajú kúpiť v obchodoch, veľmi ťažko ich nájsť hocikde v predajniach. Vo výrobe oblátok domácim spôsobom budeme pokračovať pokým nám sily budú stačiť,“  sľúbila Mária Hološová.

„V našej cirkvi v Kovačici sa Večera Pánova prisluhuje každé dva mesiace, čiže šesťkrát v roku, pokým v iných cirkvách je obyčaj aj každú nedeľu,“ doložil senior banátsky Pavel Sklenár, farár v cirkevnom zbore Kovačica I.  „Prostredníctvom Večere Pánovej prijímame telo a krv Ježiša Krista v posvätenom chlebe a víne. Chlieb je vlastne tradičné domáce nekvasené cesto, ktoré sa v našej cirkvi pripravuje počas celého roka v podobe oblátok,“ zmienil sa senior banátsky Sklenár.

A. Chalupová