VÝSTAVY
Mesto – objavné a tajomné, špinavé a umyté, vriace a opustené, moderné a chátrajúce… Jeho život, nálady a tajomstvá, zhon a ticho sú už štyri roky námetmi neveľkej skupiny fotografov. Na začiatkoch ich bolo pár, potom päť, teraz je ich desať. Členmi prvej päťky sú Darko Stanimirović ako predseda združenia, Luka Knežević-Strika, Andrej Filev, Nemanja Knežević a Milovan Milenković, druhej, ktorej výstava prác prebiehala v galérii Artget Kultúrneho strediska od 9. do 22. mája, Dejan Golić, Darko Marjanović, Jelena Mijićová, Mane Radmanović a Dušan Rajić.
To, že fotiť možno takmer všetko a takmer všade je zaiste jedným z tých novodobých objavov a fenoménov, spôsobených prechodom z analógovej na digitálnu technológiu, ktoré, ako i celosvetová sieť, rok čo rok nachádzajú čoraz širšie uplatnenie: jednak v súkromnej réžii, jednak v početných formách vizuálnej a vôbec masmediálnej kultúry. O všadeprítomnosti fotografie v najrozličnejších možných tvaroch, podobách a príležitostiach je zbytočné sa vôbec zmieňovať.
Neveľký kolektív Belgrade Raw, za vznik ktorého skôr treba vďačiť náhode ako úmyslu, a ktorý sa najprv nevyznačoval nejakými veľkými očakávaniami alebo nárokmi, objavil po nedlhom čase, že dokáže zotrvať vďaka dvom momentom: jedným je, že ide o generáciu mladších autorov, druhým, s funkciou tvorivého lepidla, boli takmer totožné stanoviská k fotografii ako médiu, ktorým najlepšie možno dosiahnuť stanovený cieľ: dennodenne a subjektívne zachovávať pred zabudnutím život mesta, v ktorom sa narodili, žijú, pracujú.
„Aj keď Belehrad môže pôsobiť ako uzavretý celok, v ktorom po určitom čase niet čo fotiť, je to omyl, známy dobrým fotografom,“ vyzdvihuje v mene Belgrade Raw Darko Stanimirović.
Takúto konštatáciu potvrdzuje čo len letný pohľad na ich motívy: okamihy navonok bežné, s čímsi predsa výnimočným. Je tam koberec pred chatrčou, zbytočné schody, polonahý starší zahraničný turista vo vojenských nohaviciach, zadumaný robotník na prechode pre chodcov, mačka za sklom skrine, človek s bolesťami hlavy v električke. Všetkým týmto záberom nemožno v podstate odoprieť dokumentárny, často osobný ráz, no na strane druhej sú i vyvrátením zakódovaného názoru, že dokumentaristi spravidla pracujú sólo.
Členov Belgrade Raw spája život mesta ako ich priama a stála inšpirácia, taktiež vzájomné a širšie rozhovory a debaty, spoločné práce a spoločné vystupovanie vo verejnosti ako nemerateľné zložky v tvorivom rozvoji každého z nich. Za nimi je už niekoľko spoločných výstav, usporiadanie prvého Foto veľtrhu v Kultúrnom stredisku Rex vlani, viac projektov v spolupráci s Kultúrnym strediskom Belehradu, pred nimi prvá kniha fotografií, ktorej vydavateľom má byť slovinské nakladateľstvo Rostfrei Publishing.
Pri pohľade na ich tvorbu pozorovateľovi sa nevdojak v hlave vybavia slová chýrečného reportéra Egona Erwina Kischa, napísané približne pred storočím: že totiž nič nie je zaujímavejšie a senzačnejšie než doba, ktorú práve žijeme. Platilo to vtedy, platí aj dnes.
Oto Filip