Spôsoby chránenia

ZDRAVIE NAŠE KAŽDODENNÉ (93)

V zásade rastliny treba chrániť pred dvoma nebezpečenstvami: chorobami a škodcami. To sa v prvom rade dosahuje správnou agrotechnikou. To znamená, že je potrebné vypestovať odolný porast dôkladným obrobením pôdy, pozorným rozmnožovaním rastlín, najmä kvalitným a zdravým osivom a sadivom, náležitým udržiavaním kultúry.

Škodcov treba zbierať, lapať a ničiť (postrekom len veľmi zriedka), prípadne odstrániť a napadnuté časti rastlín spáliť. Ak by sa nákaza rozšírila, neostávalo by nič iné, ako celú kultúru zrušiť (spáliť).

Niektorým chorobám rastlín sa dá predchádzať i tak, že sa zber uskutoční včaššie, teda skráti sa možnosť škodlivého pôsobenia na rastliny, napríklad hrdzí na ibis, mätu, medovku a podobne. Zbiera sa teda prv (najmä listy alebo listové vňate), ako by sa nákaza mohla na rastline usadiť alebo rozšíriť, alebo kým ju nezačne ničiť hmyz.

Škodlivými činiteľmi zelených rastlín sú nepriaznivé vplyvy prostredia, napríklad príliš suchá, málo výživná, prípadne aj mokrá alebo nadmerne humózna pôda, nedostatok svetla, silné slnečné žiarenie, neprimeraná teplota, dlhotrvajúce dažde, hmly, vetry, dymové plyny, výpary… Ďalej sú to vírusy, baktérie, parazitické huby (napríklad hrdze, plesne, koreňokazy), spôsobujúce škvrnitosť, znetvorenie, nádorčeky, hnilobu a iné choroby. V skupine škodlivých činiteľov sú aj živočíšni škodcovia, najmä háďatká, roztoče a hmyz, vošky, červce, húsenice, rôzne chrobáky a iné druhy hmyzu s cicavými, bodavými alebo hryzavými ústrojmi.

Veľkým pomocníkom človeka v boji proti hmyzu je vtáctvo a hydina. Aj medzi samým hmyzom sú druhy, ktoré ničia škodcov na rastlinách. Rozširovanie prirodzených nepriateľov škodcov patrí medzi biologickú ochranu rastlín.

Pestovanie liečivých, aromatických a koreňových rastlín je dobre zladiť so širšími agrokultivačnými plánmi oblasti alebo štátu, zvlášť so zreteľom na domácu spotrebu a možný export. Preto sa treba vždy vopred informovať o tom, čo sa vyžaduje pestovať, prípadne sa o tom s odberateľmi dohodnúť. Pestovateľská činnosť smeruje dnes k ekonomicky efektívnej poľnohospodárskej výrobe, opierajúcej sa o modernú mechanizáciu a vedecký výskum na základe tak vlastných experimentov, ako aj domácej a cudzojazyčnej dokumentácie. Pritom, okrem starých, vznikajú aj nové, biochemicky zlepšené sorty rastlín – jedincov vypestovaných na farmaceutické ciele.

 (V budúcom čísle: Fytoterapia v medicíne)

Pripravil: O. Filip