Integrovaná produkcia zeleniny a ovocia

MODERNÉ POĽNOHOSPODÁRSTVO

Integrovaná produkcia (IP) sa riadi prísnejšími agrotechnickými pravidlami než konvenčná výroba, teda pohybuje sa medzi zásadami Správnej poľnohospodárskej praxe (GAP) a ekologickou produkciou.

Integrovaná ochrana zahŕňa súbor ochranných opatrení na reguláciu škodlivých činiteľov, ktorý využíva všetky ekonomicky, ekologicky i toxikologicky prijateľné metódy pre udržanie škodlivých organizmov pod prahom hospodárskej škodlivosti. Pri dodržiavaní zásad v systéme integrovanej produkcie sa znižuje počet chemických ošetrení i hnojenia, čo prispieva k zvyšovaniu bezpečnosti a neškodnosti pestovaných plodín, ale aj šetrenia životného prostredia.

Hlavným predpokladom úspešného zavedenia systému do praxe sú však signalizácie a prognózy. Pri regulácii škodlivých činiteľov bude využívaných mnoho systémov monitorovania a vyhodnocovania, na základe ktorých sa budú aplikovať ošetrenia a s určením, kto ich bude sprostredkovávať pre pestovateľov.

PRINCÍPY INTEGROVANEJ PRODUKCIE:

– využitie takých agrotechnických opatrení, ktoré obmedzia eróziu, únik škodlivých látok do podzemných a povrchových vôd;

– pestovanie odrôd nenáročných na intenzifikačné vstupy, odrôd rezistentných alebo tolerantných proti chorobám a škodcom (bezvirózny množiteľský materiál, certifikované osivo);

– využitie integrovanej ochrany proti škodlivým činiteľom (chorobám, škodcom, burinám), ktorá je založená na znížení chemických a uprednostňovaní biologických a mechanických princípov;

– optimalizácia výživy a hnojenia na základe výsledkov agrochemických rozborov obsahu živín v pôde, s využitím diagnostických metód pre stanovenie potrebných dávok živín pre kvalitu produkcie;

– uprednostňovanie využitia organických hnojív alebo iných zdrojov organickej hmoty dodanej do pôdy;

– zníženie vkladov energie – minimálnymi zásahmi spracovania pôdy;

– kontrola prítomnosti nežiaducich látok v zelenine;

– vedenie podrobnej evidencie o všetkých vstupoch, použitej agrotechnike, priebehu počasia.

CIELE INTEGROVANEJ PRODUKCIE:

– produkcia zdravotne neškodných produktov vysokej kvality pri uplatnení ekologicky prijateľných metód pestovania a minimalizácii nežiaducich vedľajších účinkov chemických prípravkov na ochranu rastlín, pri nevyhnutnosti ich používania;

– ochrana prírodného prostredia, pestovateľských celkov zeleniny a užitočných živých organizmov, ktoré sa v nich vyskytujú;

– zaistenie druhovej rozmanitosti prirodzene sa vyskytujúcich alebo nepôvodných – introdukovaných živočíšnych a rastlinných druhov pri pestovaní zeleniny, aj v ich blízkom okolí;

– zvýšenie ochrany životného prostredia a ľudského zdravia;

– pestovatelia musia byť dostatočne poučení a informovaní. Preto je potrebné zriadenie zväzov, ktoré sa zaoberajú špecifickými problémami – integrovaným pestovaním špecifických kultúr.

Medzinárodná organizácia pre biologickú kontrolu škodcov (IOBC) definuje integrovanú produkciu ovocia ako „spôsob ekonomickej produkcie kvalitného ovocia s uprednostňovaním ekologicky bezpečných metód, minimalizáciou neželaných vedľajších vplyvov a používania agrochemikálií pri zachovaní maximálnej ochrany životného prostredia a ľudského zdravia“.

Princípy a štandardy IOBC integrovanej ochrany proti škodcom (IPM) pre produkciu jabĺk boli prijaté viacerými regionálnymi a národnými vládami a mnohými farmárskymi organizáciami v Európe. IPM sa zameriava na dôsledný monitoring viacerých faktorov ochrany plodín s cieľom objektívneho rozhodovania či, kedy a aké spôsoby ochrany je potrebné nasadiť. Využívajú sa predovšetkým biologické, fyzikálne a mechanické postupy regulácie škodcov tak, aby sa ich populácie udržali na úrovni, ktorá neohrozuje produkciu z ekonomického hľadiska – pod prahom hospodárskej škodlivosti. Zásahy by nemali mať negatívny vplyv na ľudské zdravie, životné prostredie, užitočné ostatné neškodné organizmy.

Princípy integrovanej produkcie ovocia popri inom sledujú a analyzujú nasledujúce okolnosti: určenie škodcov a ich prirodzených nepriateľov, monitoring početnosti / rozšírenia škodcov, dôkladnú archiváciu záznamov, stanovenie prahovej úrovne pre každého škodcu v spojitosti s početnosťou jeho prirodzených nepriateľov, ekonomickú a estetickú škodu, zdravotný stav rastlín, aktivitu škodcov, ročné obdobie, voľbu najmenej nebezpečných ochranných opatrení a vyhodnocovanie opatrení. Napriek tomu, že už niekoľko rokov existovali princípy IOBC, rôzne krajiny zaviedli rôzne verzie integrovanej ochrany proti škodcom, resp. integrovanej produkcie. Napríklad v Nemecku je integrovaná ochrana proti škodcom charakterizovaná vysokým používaním pesticídov a nemá plnú podporu zainteresovaných strán.

Hoci sú smernice integrovanej ochrany proti škodcom prijaté už mnohými farmármi a farmárskymi organizáciami, štandardy medzinárodne platného IPM nie sú presne definované alebo zákonne špecifikované tak, ako napr. v ekologickom poľnohospodárstve. Napriek tomu, že obmedzenia pre vstupy, akými sú hnojivá, pesticídy a iné agrochemikálie sú definované vo viacerých smerniciach, v praxi sa úroveň implementácie a kontroly ich používania líši. Európske krajiny nemajú zatiaľ jednotné štandardy, ani rovnaké požiadavky na pestovateľov, ale existuje veľa lokálnych, regionálnych a národných iniciatív. Tie majú svoje označenia produktov IPM ako šetrnejšie výrobky pre životné prostredie a spotrebiteľov a ponúkajú ekonomické výhody pre farmárov.

pripravila: Ľ. S.