Kam ďalej?

V kovačickej Základnej škole Mladých pokolení v školskom roku 2012/2013 bolo 506 žiakov, z čoho je 55 malých maturantov. Počas celého školského roku ôsmaci získavali informácie o povolaniach, o možnostiach školenia a v tom im najviac pomohli triedne profesorky: Tatjana Brezinová, Zuzana Putniková, Saňa Bojkovićová a Sandra Naďová-Vidačová. Opýtali sme sa niekoľkých maturantov, aké majú plány pre svoje ďalšie školenie.

Gabriela Fiľková: – Svedomite som sa pripravovala na záverečné skúšky a očakávam tie najlepšie výsledky. Zatiaľ mám dilemu, či sa zapíšem do kovačického gymnázia alebo do Strednej hudobnej školy v Zreňanine. Asi preváži Kovačica. Seba vidím v budúcnosti ako učiteľku hudobnej kultúry.

Denis Dudáš: – Radili sme sa aj s našou triednou učiteľkou, aj doma s rodičmi som sa rozprával o tom, kde sa zapíšem ďalej do školy. Rozhodol som sa študovať webový dizajn v Belehrade, preto sa zapíšem najprv do nášho kovačického Gymnázia Mihajla Pupina. Bude to, predpokladám, najlepšie.

Maja Krasková: – Ja som sa hneď rozhodla pre kovačické gymnázium: tu je blízko, nemusím cestovať, aj mnohé moje kamarátky a kamaráti pôjdu do tejto školy. Skôr som rozmýšľala o Strednej dopravnej škole v Novom Sade, páči sa mi, ale v tom smere je veľmi ťažko cestovať. Takto sa budem školiť vo svojom prostredí a dúfam, že budem mať viac voľného času a času na učenie.

Daniel Petrík: – Ja ešte neviem, čím sa budem v budúcnosti zaoberať. Rozmýšľal som o strednej ekonomickej škole, ale dozvedel som sa od starších generácií, že je to dosť ťažká škola. Preto som sa rozhodol tak, ako aj väčšina mojich kamarátov: pre kovačické gymnázium. A za štyri roky si rozmyslím, čo budem chcieť študovať.

Na záver môžeme len konštatovať, že žijeme také časy, kde ani jedno povolanie nie je zárukou pohodlného života, žiaci sú pri výbere strednej školy zmätení, nerozhodní. Preto sa títo anketovaní žiaci (náhodou zvolení) rozhodli pre Gymnázium Mihajla Pupina – v nádeji, že o pár rokov budú to mať pri výbere konkrétneho štúdia jasnejšie.

                                                                                           A. Ch.