Požiadavky papriky na vodu a zavlažovanie

ZELENINÁRSTVO

Paprika je plodina s vysokými požiadavkami na vodu a v našich podmienkach bez závlah nemôžeme dosiahnuť dobré úrody.

Pre relatívne rozvitý koreňový systém a veľkú transpiráciu nadzemnej časti rastliny, paprika má zvýšené potreby za vodou. Výsledky merania transpiračného koeficientu sú rôzne v závislosti od termínu merania. Ak sa meria skôr, na začiatku vegetácie, vtedy sa pohybuje okolo hodnoty 357, ak sa meria koncom vegetácie, tak je koeficient nižší – 311. Priemerné hodnoty transpiračného koeficientu pre rôzne odrody papriky sa pohybujú okolo 330. Výskumy taktiež potvrdili, že tento koeficient je vyšší pri zeleninárskej a nižší pri koreninovej paprike.

Spotreba vody pri paprike závisí predovšetkým od klimatických podmienok, ako napr. intenzita slnečného žiarenia, teplota a relatívna vlhkosť vzduchu. Sledovaním príjmu vody počas 24 hodín rastlina papriky najviac vody prijala na poludnie, keď sú slnečné lúče najsilnejšie (od 12. do 14. hodiny). V našich podmienkach paprika najviac vody potrebuje v auguste – jedna rastlina transpiruje cez deň 120 – 600 g vody. V tom období rastlina dosahuje svoj úplný rozvoj, má najväčšiu listovú plochu, nepretržitý rast plodov.

V podmienkach zavlažovania koeficient využitia vody sa používa na určenie potrebného množstva vody pre rozvoj jednotky hmoty porastu. Existuje určitá korelácia medzi koeficientom využitia vody a transpiračným koeficientom. Podľa výskumov robených v Maďarsku, koeficient využitia vody väčšinou tvorí 1/3 transpiračného koeficientu. Napríklad koeficient využitia vody pri odrode Cecei edes je 105 a transpiračný koeficient 330. Vzhľadom na relatívne slabo vyvinutý koreňový systém a veľkú produkciu organickej hmoty, táto kultúra má zvýšenú potrebu za vodou. Rast a rozvoj, ako aj výnos a kvalita, v priamej sú závislosti na vlhkosť pôdy. Pri optimálnom zásobovaní vlahou výnos papriky je značne vyšší. Pri nedostatku vody listy papriky majú tmavozelenú farbu, ak je zásobovanie vodou dobré, listy sú svetlozelené.

Podľa výsledkov talianskych  vedcov najvyššie výnosy papriky boli dosiahnuté pri stálom zabezpečení 60 až 70 % pôdnej vodnej kapacity (PVK). Nadmerná vlhkosť pôdy vplýva na zníženie rastu koreňa, ale aj na zníženie rastu nadzemnej časti. Podobná je situácia aj pri zmenšenom zabezpečení pôdy vodou. Najväčší rast nadzemnej časti stebla, listov a plodov zabezpečí optimálna vlhkosť pôdy. Špaldoň a spolupr. (1974) stanovili, že každý milimeter vody zvyšuje výnos o 51,2 % v porovnaní s kontrolou. Zavlažovaním sa zvyšuje aj hmotnosť a počet plodov.

Na výnos papriky vplýva aj teplota závlahovej vody. Podľa výsledkov väčšieho počtu výskumníkov najvhodnejšia teplota vody na zavlažovanie je od 25 do 27 °C. Studená voda môže vyvolať nežiaduce poškodenie mladej rastlinky, sťažuje zakorenenie a znižuje intenzitu rastu papriky.

ZAVLAŽOVANIE PAPRIKY

Zavlažovanie je jedno z najdôležitejších opatrení počas ošetrovania papriky, bez ktorého je úspešná výroba nemysliteľná. Kvôli relatívne slabo rozvitému koreňovému systému a dobre rozvitej nadzemnej časti, rastlina papriky vyžaduje intenzívne zavlažovanie. Optimálna vlhkosť pôdy by mala byť 70 – 80 % PVK.

V prvom období rastu a vývinu paprika nespotrebuje veľké množstvo vody, pretože má malú transpiračnú plochu. Potreby za vodou sa zvyšujú v období rozmnožovania a tvorby plodov. Podľa nových výskumov, od druhej polovice júna do konca zberu paprika denne spotrebuje 3,5  –  4 a v čase najväčšej spotreby aj do 6 mm vody. Pri zavlažovaní treba dbať na pomer vody a vzduchu v oblasti koreňa. Okrem toho, že vyžaduje dosť vody, vyžaduje aj dostatok vzduchu v pôde. Podľa Šomoša (1984) najväčší výnos papriky sa dosiahne pri udržaní 80 % PVK.

Pri určovaní množstva vody sa musí brať do ohľadu aj hĺbka, v ktorej sa koreň nachádza v prvých fázach rastu. Najväčšia časť koreňového systému sa nachádza v hĺbke 10 až 12 cm. V prvej štvrtine vegetačného obdobia paprika prijíma relatívne málo vody (len 8 – 10 % z celkového spotrebovaného množstva). V tejto fáze rozvoja teplota zohráva hlavnú úlohu. Keď je teplota pôdy nižšia ako 20 °C, zavlažovanie nemá význam. Závlahová voda znižuje teplotu pôdy o 2 až 4 °C.

Pri výpočte potrebného množstva závlahovej vody potrebnej na jednu sezόnu do úvahy sa berie aj množstvo zrážok počas vegetácie.  V našich podmienkach od konca júna do konca augusta paprika sa musí zalievať každých 6 až 7 dní. V závislosti od PVK, závlahová norma sa pohybuje okolo 35 – 40 mm. V našich podmienkach počas vegetačného obdobia porast papriky treba zaliať 8 až 10 ráz, pričom treba priemerne použiť 250 až 400 mm vody.

Pri zavlažovaní papriky umelým dažďom treba používať umelé rozstrekovače, aby nedošlo k poškodeniu plodov a listov rastliny, pretože pri použití veľmi silných rozstrekovačov veľkej kapacity okrem poškodenia rastlín dochádza aj do nadmerného zbitia pôdy.

Koreninová paprika pri pestovaní z priamej sejby zo semena sa môže úspešne pestovať aj bez zavlažovania, ale pri zavlažovaní sú výnosy vyššie a plody kvalitnejšie. Koreninovú papriku prestaneme zavlažovať na začiatku dozrievania plodov. Výber spôsobu zalievania závisí od konkrétnych podmienok výroby. Na malých plochách, kde je to možné, veľmi dobré výsledky sa dosahujú zalievaním do brázd. Na malých plochách a v zatvorenom priestore sa často používajú kvapkové závlahy, cez ktoré sa rastliny môžu aj hnojiť. Na veľkých a rovných plochách sa používa závlaha rosením.

Prof. Dr. Vladan Marković

preklad: Ľ. S.