Alebo predbehli, alebo sú vedno s dobou

UŽ 90 ROKOV SA V PRVÚ JÚLOVÚ SOBOTU OSLAVUJE MEDZINÁRODNÝ DEŇ DRUŽSTIEV

V združení je sila: platilo to nielen včera, ale je aktuálne aj dnes. Hoci je Medzinárodný deň družstiev vyhlásený OSN nie tak dávno, v roku 1992 a vo svete sa pripomína necelé dve desaťročia, od roku 1995 (na počesť stého výročia Medzinárodnej družstevnej aliancie), dejiny družstevníctva siahajú ešte hlbšie do minulosti.

Pre nás je iste zaujímavý pozoruhodný údaj, uvedený prof. Dr. Miroslavom Vitézom na strane 668 monografie o Petrovci: „Začiatky družstevnej tradície medzi Slovákmi vo Vojvodine viažu sa na polovicu 19. storočia, na rok 1846, keď si v Petrovci založili Gazdovský (hospodársky) spolok – prvé roľnícke úverné družstvo na území predošlej a terajšej Juhoslávie a jedno z prvých vo svete. Stalo sa to iba dva roky neskoršie, ako vzniklo prvé spotrebné družstvo vo svete v Rochdali, v Anglicku, v roku 1844, a iba rok neskoršie, ako si založili prvé úverné družstvo na Slovensku, v Sobotišti, v roku 1845.“

Významný dátum v rozvoji družstevníctva v oveľa širších, medzinárodných rámcoch, nastúpil o necelých päť desaťročí, keď 19. augusta 1895 v Londýne z iniciatívy vedenia anglického a francúzskeho družstevného hnutia vznikla Medzinárodná družstevná aliancia (ICA – International Co-operative Alliance). Založili ju predstavitelia družstevného hnutia jedenásť krajín: Austrálie, Argentíny, Dánska, Francúzska, Holandska, Indie, Spojených štátov amerických, Srbska, Švajčiarska, Talianska a Veľkej Británie, kým sa pritom ako pozorovatelia zúčastnili zástupcovia Rakúsko-Uhorska a Ruska.

Podľa stanov členmi ICA môžu byť národné družstevné organizácie (poľnohospodárske, spotrebné, obchodné, výrobné, pre bytovú výstavbu, poisťovacie, úverné, bankové), ktoré sa opierajú okrem iných o tieto zásady: dobrovoľné a všeobecne prístupné členstvo bez umelých obmedzení alebo politickej, spoločenskej, rasovej a náboženskej diskriminácie, demokratický správny systém družstevnej organizácie, rozdelenie zisku proporcionálne podľa účasti na transakciách družstva, pričom jednotliví členovia nemôžu získavať na úkor druhých. Lákavosť družstevnej myšlienky ukázali i fakty: tak napríklad už v roku 1976 bolo v ICA až 5 450 družstevných organizácií zjednocujúcich asi 657 800 družstevníckych združení s viac ako 320 miliónov družstevníkov zo 61 štátov a nesamostatných území.

Poľnohospodárske, bytové, výrobné, spotrebné, remeselnícke, úverové a všetky iné družstvá, napriek všetkým problémom a otrasom v minulosti a dnes, sa sústavne zakladali aj rozširovali nielen v Európe, ale aj vo svete, lebo dokázali úspešne plniť hospodárske a sociálne potreby svojich členov na základe vzájomnej pomoci – svojpomoci. Určitým spôsobom družstevníctvo prakticky predbehlo svoju dobu: napríklad dnes aktuálnu myšlienku spoločensky zodpovedných podnikov družstvá, aj to bez veľkého teoretizovania, už dávno aplikovali v praxi.

Svojím hlavným poslaním, ktorým je dlhodobá a každodenná starostlivosť o zamestnancov a členov družstiev, so strategickým cieľom, ktorým je praktické fungovanie, ukazovanie  každodennou prácou, že je družstevná forma podnikania akceptovateľná a uplatniteľná takmer vo všetkých sférach a odvetviach spoločenskej činnosti, družstevníctvo neraz dokázalo, že môže plniť významné hospodárske, sociálne a iné potreby  členov tak v podmienkach bežných, ako aj v tých krízových.

Treba si aj pri tejto príležitosti zase pripomenúť, že aj Európska únia, ku ktorej spejeme, pokladá družstevníctvo za dôležitú formu podnikania, chápuc ho ako rovnocenné s ostatnými jeho formami. Napriek niektorým nevýhodám, akým je obmedzený vlastný kapitál členov alebo spomalené rozhodovanie spôsobené demokratickým riadením a širokým počtom členov, v krajinách EÚ v súčasnosti podniká viac ako 130 tisíc družstevných firiem s približne 84 miliónov členov. Uvedené spoločnosti zamestnávajú 2,3 milióna ľudí. Zaujímavé je, že sa družstvá vlastne prispôsobujú hospodárskym a iným potrebám a možnostiam danej krajiny. Tak v Holandsku, Fínsku a Taliansku dominantnú pozíciu majú poľnohospodárske, v škandinávskych krajinách silné postavenie majú spotrebné družstvá, v Japonsku tiež funguje viacero družstiev – malých subdodávateľov veľkých automobiliek. Maloobchodníkmi vlastnené potravinárske a železiarske družstvá v USA umožňujú stovkám nezávislých majiteľov obchodov úspešne konkurovať veľkým reťazcom.

Myšlienka družstevníctva, ktorá vznikla v prvej polovici 19. storočia ako reakcia vtedajších súkromných výrobcov na nepriaznivé ekonomické a sociálne podmienky, založená na hesle V združení je sila, je v podstate platná aj dnes, síce v inakších podmienkach, aj s inakšou náplňou. Družstevné hnutie a jeho princípy zohrávajú vo svete ďaleko významnejšie postavenie ako u nás. Hlavne preto, lebo sú družstvá úspešne pretransformované prakticky do všetkých oblastí hospodárskej činnosti, aj to s výrazným sociálnym zameraním nimi rešpektovaných princípov. Preto aj v podmienkach svetovej finančnej a hospodárskej krízy má družstevné hnutie stabilizujúci a sociálny charakter. Jeho rozvoj má nové perspektívy aj pre sociálny náboj svojej orientácie na sociálne slabšie vrstvy občanov spoločnosti. A je ozaj dosť tých, ktorí dnes pomoc a východisko i  uvedeným spôsobom potrebujú.

 O. Filip