Nové technologické a inovatívne riešenia

Za známou slovenskou spoločnosťou je viac ako štyridsať rokov skúseností v solárnej technike. Firma THERMO/SOLAR Žiar, s. s r. o., Žiar nad Hronom, jeden z najdôležitejších európskych výrobcov termických slnečných kolektorov, bola založená l. januára 1992. Už v dobe vzniku stavala na viac ako 20-ročných vývojových a výrobných skúsenostiach a tradíciách svojich zakladateľov, hliníkarenského podniku ZSNP, a. s., Žiar nad Hronom a thermo/solar Energietechnik Regensburg, vtedy jedného z najväčších výrobcov slnečných kolektorov v Nemecku. Okrem pestrej palety rozmanitých produktov, od kolektorov po solárne systémy s tepelným čerpadlom, spoločnosť zo Žiaru nad Hronom sa dnes hrdí mnohými známymi referenciami tak doma, ako aj v cudzine. Jej meno je aj u nás dobre známe: napríklad podľa známych realizácií, ako je Všeobecná nemocnica v Srbsku, podľa účinkovania na podujatiach, ako sú tematické veľtrhy a Dni energetiky v Novom Sade, podľa sľubne sa rozvíjajúcej spolupráce s tunajšími partnermi. O niektorých aspektoch uvedeného sa rozprávame s konateľom spoločnosti Therm/solar Ing. Milanom Novákom, CSc.

– Čím je Srbsko pre vás vlastne zaujímavé?

– Tým, že je pred bránami vstupu do Európskej únie. Je to blízka krajina. Prakticky, keď človek prejde cez Maďarsko, tak je takmer ako doma zase. Je tu plno Slovákov, hlavne vo Vojvodine, nie sú tie jazykové bariéry. A je tu i krásna ľubozvučná slovenčina, ktorá sa na Slovensku už ťažko počuje, lebo je taká mäkká, zakonzervovaná, storočia sa nemenila. Sú tu aj ústretoví ľudia a vcelku dobré podmienky na využívanie obnoviteľných zdrojov, či už slnka alebo aj vetra. Takže si myslím, že  tieto veci rozhodovali pri našom príchode do Belehradu.

– Slovensko a EÚ majú už mnohé skúsenosti v oblasti obnoviteľných energetických zdrojov…

– Európska únia je hospodársky blok, ktorý progresívne presadzuje a vo svete je lídrom v presadzovaní inteligentnejšieho využívania obnoviteľných zdrojov energie. Na Slovensku nechceme zostať pozadu: máme Therno/solar a jeho zakladateľov, ktorí vyrábali termické slnečné kolektory na Slovensku už od roku 1978. Znamená to, že patríme medzi najstarších výrobcov európskych slnečných kolektorov. Svoje aktivity teraz rozširujeme nielen z termiky, ale aj na fotovoltiku, priamu premenu slnečnej energie na elektrickú.

– Jednou z prvých potrieb dneška je čím väčšia energetická nezávislosť?

– V takomto smere chceme ponúkať komplexne ostrovné systémy, v záujme nezávislosti energetickej v priebehu nasledujúceho relatívne krátkeho obdobia. Začali sme tak, že sme rozšírili svoje aktivity aj o výrobu tepelných čerpadiel, ale nerobíme to takým spôsobom, ako to robí každý. Neradi kopírujeme, pretože sa domnievame, že všetko, čo sa dá vyrobiť v Číne, nemá zmysel robiť v Európe, pretože títo to dokážu robiť lacnejšie.

– Ako to však dosiahnuť?

– Musíme mať také riešenia, také technológie, ktoré aspoň jeden či dva roky budú pred tými čínskymi. Nejde len o kvalitu, ale aj o riešenia. Proste také technologické riešenia, inovatívne riešenia, ktoré budú mať nejakú pridanú hodnotu proti zahraničným riešeniam. Preto napríklad keď robíme tepelné čerpadlá, tak ich nepredávame ako sólo kusy, ale spájame ich špeciálnym spôsobom so slnečnými kolektormi, aj to tak, aby zákazník získal novú pridanú hodnotu, akú nemôže získať inde. Keď hovoríme o fotovoltike, začíname s jednoduchými cisternami. Naším cieľom je rásť a poháňať tie tepelné čerpadlá fotovoltikou, priblížiť sa k energetickej samostatnosti.

– V porovnaní s inými zdrojmi energetiky, je tá solárna v úzadí, alebo sa konečne začala dostávať na výslnie?

– Takto: v Nemecku, ktoré je lídrom v Európe vo využívaní obnoviteľných zdrojov energie, solárna energia v posledných nejakých piatich rokoch zaznamenáva najprudkejší rozvoj. Veľký náskok mal vietor, ale slnečná energetika ho prakticky v posledných rokoch dobehla. Myslím si, že vietor má svoje miesto stále ďalej, tiež kombinácia solárnej energie s vetrom, plus nejaká biomasa. Vlastne, je to najbližšie komplexné riešenie systému energetickej nezávislosti.

Za rozhovor ďakuje: O. Filip