Medzi najčinnejšie mládežnícke organizácie koncom minulého a začiatkom tohto storočia v osade insity bezpochyby patril Tábornícky oddiel Jánošík.
Začiatkom mája roku 1994 vedúci Táborníckeho oddielu Jaroslav Toman so spolupracovníkmi z Kovačice a vedením Zväzu táborníkov Juhoslávie navrhol zamestnancom súkromného podniku Akroturs, aby v prenajatých priestoroch Športovo-rekreačného strediska Slávia spoločne zorganizovali výtvarný tábor táborníkov. Riaditeľ Akrotursu Miroslav Kopčok súhlasil a o necelé dva mesiace viac ako sto táborníkov sa celý týždeň venovalo kresbám. Okrem toho, že sa venovali tvorbe, navštevovali okolité mestečká a podniky v obci, zoznamovali sa s prírodou, kultúrnymi a historickými pamätihodnosťami a významnými osobnosťami, pobudli i na bazéne v Debeljači.
Vo večerných hodinách si obyvatelia tábora buď sami pripravili program plný spevu a hudby, alebo im tanečný a hudobno-spevácky program predviedli ochotníci, najčastejšie domáci hruškári.
Už prvý výtvarný tábor, ktorý bol otvorený 5. júla 1994, mal prívlastok medzinárodný, a to vďaka účasti hŕstky mládežníčok a mládežníkov z rumunského Temešváru.
Momentiek hodných povšimnutia počas úvodného tábora bolo viac, jedna sa však vryla do pamäti všetkým: v letnej horúčave deviateho júla medzi táborníkmi z Juhoslávie a Rumunska sa pred TV obrazovkou v reštaurácii Slávia vytvorila pravá južanská atmosféra. Srbi, Čiernohorci a Rumuni hromadne fanúšikovali spoločnému idolovi Miodragovi Belodedićovi, ktorý v drese rumunskej reprezentácie na majstrovstvách sveta v USA hral dramatické štvrťfinále proti Švédsku a po predĺženiach v penaltovom rozstrele neuspel v tom, čo sa mu skôr podarilo v Steaue Bukurešť a CZ Belehrad.
Neskoršie sa na výtvarných táboroch zúčastnili táborníci z mnohých európskych štátov. Až do začiatku výstavby PRS Relax táborníci stanovali v priestoroch prírody „cez cestu Loveckého domu“, v tábore Paleta. Ďalšie tábory už prebiehali buď pred spomínaným domom z inej strany, alebo v samom sídle poľovníkov. V súčasnosti sa organizujú v prenajatých domoch a majú trochu inú náplň než kedysi v TO Jánošík.
Ján Špringeľ