Pestujeme bambusy

OKRASNÁ ZÁHRADA

Bambusy patria medzi najdekoratívnejšie rastliny. Hlavne v japonskej záhrade sú dominantou pre svoju výšku i exotický vzhľad. Pretože rastú pomerne rýchlo, sú vhodné aj na živé ploty a mnohé z nich sú odolné proti mrazu.

Najvhodnejšie miesto pre bambus je také, ktoré je chránené pred severným a východným vetrom. Pripraví sa pôda, ktorá dobre prepúšťa vodu a je humózna. Rozhodne ho nesadíme do premokrenej pôdy – mala by byť suchšia, prípadne mierne vlhká a drobivá. Ak je pôda v záhrade ťažká a ílovitá, mali by sme pôdu, ktorú vykopete na jamu na sadenie, zlepšiť pridaním kompostu, rašeliny alebo substrátu a opäť ju použiť.

Bambus v črepníku môžeme sadiť v podstate do konca jesene, tie druhy, ktoré sú odolné proti zime, môžeme sadiť do tohto obdobia aj vtedy, keď nie sú v črepníku. V tom prípade je však dôležité zabezpečiť rastlinám ochranu pred mrazom. Rastliny, ktoré nekúpime v črepníku, sa sadia na jar, keď už nehrozia mrazy. 

Prvý rok musíme rastlinám pravidelne dodať asi dvadsaťpäť milimetrov vody za týždeň. V tomto období bambus rastie pomaly. Mladý porast sa neodporúča hnojiť, lebo najmä vplyvom dusíka by vytvorená biomasa „vyzrela“ nedostatočne a ľahšie by sa poškodila vplyvom mrazov.

Vzhľadom na veľkú druhovú rozmanitosť bambusov nároky jednotlivých druhov sa môžu značne líšiť. Majú rôzne nároky aj na svetlo a zvyčajne platí, že horské druhy sú polotieňomilné – rody Sasa, Fargesia, ostatné sú svetlomilné – rody Phyllostachys, Emiarundianaria. S dobre založeným porastom je málo starostí. Rastliny od druhého až tretieho roku rastú rýchlejšie a občas je vhodné pôdu prihnojiť organickými hnojivami. Na tento účel je najvhodnejší slepačí trus bez semien burín, miešaný so slamou alebo s drevenými pilinami. Priemyselné hnojivá aplikujeme len opatrne, lebo väčšina bambusov je citlivá na soli. Nežiaducemu kvitnutiu, po ktorom by rastliny uhynuli, môžeme zabrániť odrezaním stebiel nasadzujúcich súkvetia. Niekedy cez zimu im môžu zožltnúť listy. V takom prípade na začiatku jari odrežeme všetky nežiaduce staré steblá. Niektorí pestovatelia odporúčajú odrezávať všetky steblá staršie ako štyri roky. Porasty z podzemkov regenerujú veľmi dobre. Strnisko po bambuse je pevné a pichľavé a pri nepozornosti môže spôsobiť vážne poranenia.

Bambusy sa rozmnožujú vegetatívne delením trsu alebo podzemkami, ktoré bývajú niekedy ťažko zničiteľné. Rastlinu pred vlastným vysádzaním postavíme asi na jednu hodinu do vody, aby si jej načerpala do zásoby. Potom ju vysadíme na miesto chránené pred vetrom, ďaleko od budovy, od plotu od iných porastov, kvetinových záhonov či skalky, lebo zväčšujúci sa porast zaberie veľký priestor. Podzemky vysádzame hlbšie, ako boli pôvodne. Vzhľadom na veľkú expanziu porastov treba ich ohraničiť podzemnou bariérou. Najlepšie sú šesťdesiat až sto centimetrov hlboké bariéry z plastu či gumy, napríklad plexisklo, rozrezané pneumatiky, ktoré sú bez dier a štrbín. Silné podzemky sú schopné prerastať aj cez asfalt. Niektorí pestovatelia majú okolo porastu vyhĺbenú ryhu, v ktorej pravidelným rezom zabraňujú vodorovnému rozrastaniu podzemkov.

Bambusy sú poškodzované najmä hlodavcami, z drobných škodcov sa občas objavujú vošky. Z chorôb sa môžu vyskytovať hrdze.

V minulosti sa najčastejšie pestoval Phyllostachys viridiglaucescens – pabambus sivastý. Je to vysokohorský druh zo strednej Číny a dosahuje výšku dva až päť metrov. Má tmavozelené listy s modrým nádychom. Vyžaduje vlhké, chránené miesto a pôdu bohatú na živiny. V zime, najmä keď je málo zrážok, môže mu časť listov zaschnúť. Z tohto rodu sa na chránených miestach dajú ešte pestovať Phyllostachys aureosulcata, Ph. aurea, Ph. angusta, Ph. viridis, Ph. flexuosa, Ph. bissetii, Ph. congesta, Ph. nuda, Ph. vivax, Ph. propinqua, Ph. nigra – má čierne steblá, Ph. nidulana a Ph. pubescens – má plstnaté výhonky. Niektoré sa vyznačujú neobyčajnou krásou, napríklad Ph. nigra Hale, Bory(ana), Henon(is), Megurochiku, Punctata, Ph. viridis, Houzeau, Robert Young, Sulphurea, Ph. aureosulcata Harbin, Spectabilis, Aureocaulis a ďalšie.

K obľúbeným druhom patria aj zástupcovia rodu Sasa. Bambuštek nízky (Sasa pumila) tvorí nižší, tridsať až šesťdesiat centimetrov vysoký porast v riedkych lesoch Japonska. U nás sa mu darí v polotieni a na brehoch vôd, pôda by mala byť ľahká a výživná. Počas suchých zím môže niekedy zhodiť listy. Z ďalších zástupcov tohto rodu sa odporúča pestovať Sasa senamensis, S. pygmaea, S. tesselata – dlhé, zúbkaté listy, S. palmata – veľké, široké listy, S. disticha – maximálna výška okolo dvadsaťpäť centimetrov, S. veitchi a Sasa variegata – ozdobné, bielo pásikované listy. Trsťovník japonský (Pseudosasa japonica) je svetlomilný až polotienistý druh. Má tmavozelené listy a narastá do výšky asi dvoch až troch metrov. Z ostatných druhov v miernom pásme Európy sú najviac rozšírené veľmi odolné Fargesia murielae a Fargesia nitida. V poslednom čase sa rozširujú aj Shibataea chinensis, Sh. Kumasaca, Sh. Lancifolia, Arundinaraea gigantea, A. anceps, A. pumila, Semiarundinaria fastuosa, Sasamorpha borealis, Pleioblastus variegatus a P. simonii. Sortiment môže obohatiť aj juhoamerický popínavý druh Chusquea culeou z Chile.

Väčšina bambusov je veľmi užitočná a prebytok stoniek, listov či celých výhonkov možno využívať na priemyselné účely, na kŕmenie zvierat či priamo v kuchyni na prípravu niektorých jedál.

Ešte jedna dôležitá poznámka. Keďže bambusy majú vysoký invázny potenciál, najmä pozdĺž pobrežných biokoridorov, nikdy ich nevysádzajme do voľnej prírody.

pripravila: Ľ. S.