Záujmy a podmienky
Uplynulé mesiace a dni sa neobišli bez mnohých dianí, ktoré tak či onak vplývali na trendy európskej orientácie občanov Srbska. Väčšina tých rozhodujúcich sa udiala v prvej polovici tohto roku. Na otázku, ktorú udalosť v (pred)prístupovom procese považujete za najdôležitejšiu, až 43 percent z 1 050 anketovaných odpovedalo, že je to Bruselská dohoda týkajúca sa Kosova. Získanie dátumu je najvýznamnejšie pre šesť percent respondentov, Haag a zatýkania pre štyri percentá, a žiadna z udalostí pre tri percentá opýtaných. Tri percentá za najdôležitejší považuje boj proti korupcii a kriminalite, jedno percento novú moc v Srbsku a toľko aj reformu justície, kým dve percentá uviedlo ako naj niektoré diania iné. Až 37 percent opýtaných sa vyjadrilo, že nevie, ktorá udalosť je najvýznamnejšia.
Aj keď ide o podmienky, ktoré Európska únia kladie Srbsku v kontexte začiatku rokovaní o členstve, si možno všimnúť dve veľké skupiny odpovedí: prvou – za bolo 48 percent opýtaných – je, že nevie o žiadnych podmienkach. Druhou najfrekventovanejšou odpoveďou – za sa vyjadrilo 40 percent anketovaných – je tá, že sú prioritnými podmienkami Kosovo, realizácia dohody a zriekanie sa. Všetky iné odpovede sú na veľmi skromnej úrovni podpory. Reformu justície a zákonov, ako i boj proti korupcii ako podmienku vidia po tri percentá opýtaných. Proti novým podmienkam a dirigovaniu nášho života sa vyjadrili dve a proti Haagu a vydaniam obvinených jedno percento anketovaných. Rôzne iné reformy sú podmienkou len z aspektu jedného percenta opýtaných.
Obvyklou otázkou je i to, do akej miery je jedinec osobne ochotný obetovať sa v záujme vstupu do Európskej únie. V troch kategóriách: ďalšie školenie a prestavba kvalifikácie, pretrvávanie neuspokojujúceho životného štandardu a zmena doterajších životných zvykov, klesá počet zástancov: v prípade prvej z 35 na 30, v druhej z 35 na 27 a tretej z 29 na 25 percent respondentov. Skromne, len o jedno percento, z 20 na 21 percent, sa zvýšil počet ľudí ochotných meniť doterajšie pracovné zvyky, ako je pracovný čas, dovolenka, rôzne výhody.
Ešte stále si možno všimnúť aj rôzne obavy v súvislosti s budúcim vstupom do Európskej únie: ich frekvencia sa každý polrok mení, no k tým najčastejším možno zaradiť názor, že by vstup bol pre nás drahou záležitosťou, že by naši poľnohospodári mali v tom prípade viac problémov, že by sme sa mohli rozlúčiť so štátnou menou, že malé krajiny strácajú vplyv, že budeme čoraz menej používať svoju reč, že prídeme o národnostnú identitu a kultúru, prípadne aj o sociálne výhody.
Tieto posledné odpovede treba brať najmä ako svedectvo potreby sústavne sa činiť na širšej a hlbšej informovanosti nášho občana o Európskej únii. V tomto kontexte je škoda, že pri najnovšom prieskume názorov a nálad obyvateľstva vystala doteraz takmer pravidelná otázka vzťahujúca sa na spôsob a možnosti informovania sa nášho obyvateľstva o únii. Aby sa lepšie a presnejšie vedelo, ako na to dnes i zajtra, v období náročnom a zložitom, keď stúpa počet predsavzatí, záväzkov a úloh, ktoré treba zdolať.
O. Filip
Predseda vlády Srbska Đuro Macut dnes navštívil Šíd spolu s predsedníčkou Pokrajinskej vlády Majou Gojkovićovou a ministrom zdravotníctva Zlatiborom Lončarom, tamojší Dom zdravia a v dedine Kukujevci aj utečeneckú rodinu Vasiljevićovcov, pričom...
Čítaj viacDetailsRepublika Srbská a Republika Srbsko si aj tento rok spoločne uctili pamiatku obetí operácie Oluja, v rámci ktorej bolo vyhnaných 220 000 Srbov a približne 2 000 bolo zabitých. Na pripomienke Dňa spomienky...
Čítaj viacDetailsPri príležitosti 31. výročia operácie Oluja je v Republike Srbskej Deň smútku, pričom ústredná pietna spomienka sa uskutoční v meste Mrkonjić Grad. Prezident Srbska Aleksandar Vučić pre RTS uviedol, že Srbsko musí uchovávať...
Čítaj viacDetailsPredseda vlády Srbska Đuro Macut po zasadnutí Štábu pre mimoriadne situácie, ktoré bolo zvolané pre vysoké teploty a situáciu s vodnými stavmi riek v krajine, vyhlásil, že sa rokovalo predovšetkým o energetickej...
Čítaj viacDetails
