Začiatkom októbra niekoľko desiatok občanov Aradáča verejne protestovalo proti výstavbe hydinárskej farmy na chov brojlerov kapacity 30 000 kusov (okolo 150-tisíc ročne) v obývanej časti osady, čiže v tesnej blízkosti domov v Ulici zrenjaninski red. Petíciou, ktorú podpísalo 380 občanov, sa dožadovali zastavenia výstavby. Obávajú sa totiž, že im farma strpčí život a že dennodenne budú musieť trpieť smrad a prach. Iniciátor tohto občianskeho protestu Jaroslav Bartoš, ktorého rodina je najohrozenejšia, keďže sa objekt budúcej farmy nachádza v jeho bezprostrednom susedstve, nám povedal:
– Objekt je 18 metrov vzdialený od mojej letnej kuchynky. K tomu až 40 ventilačných otvorov je obrátených smerom k môjmu domu, čo znamená, že ventilátory budú vyfukovať nepríjemný pach a prach presne do môjho dvora. O tom, aký to smrad bude, keď začnú vynášať hnoj, nesmiem ani len hútať. Veď páchne, keď si doma vychováme 20 – 30 kurčiat a kdežeby nepáchlo, keď ich bude 1000-krát viac.
Okrem smradu a prachu Aradáčania sa obávajú aj toho, že veľké nákladné autá pri dovoze krmiva, odvoze kurčiat či hnoja, dodatočne zničia už beztak zlé cesty, ktoré nie sú stavané na takú hustú premávku.
Investormi nového objektu sú Steva Vidrić, ktorý má pobyt prihlásený na adrese, na ktorej sa objekt nachádza, a Ljubiša Trifuljesko z Nového Sadu. Na tabuli, ktorou je označené stavenisko, ešte píše, že sa stavia výrobný objekt, bez presnejšieho vymedzenia, o akú výrobu ide. Z oddelenia pre urbanizmus mestskej správy v Zreňanine stavebné povolenie dostali 17. decembra minulého roku a na základe toho Lj. Trifuljesko tvrdí, že robia v súlade so zákonom a platnými predpismi. A ako dôkaz, že sa netreba báť smradu a prachu, uviedol, že jeho partner mieni aj sám žiť na tejto adrese v Aradáči, čomu Aradáčania veľmi neveria.
Aradáčania o pomoc požiadali mestského právneho zástupcu občanov Draganu Radlovački-Grozdanov, ktorá im povedala, že na základe dokumentácie, ktorou disponujú investori, je všetko v poriadku. Podobnú odpoveď dostali aj v zreňaninskej inšpekcii a v iných orgánoch mestskej správy. Mestská rada predsa reagovala na petíciu a prikázala stavebnej inšpekcii a inšpekcii pre ochranu životného prostredia, aby preskúmali prípad, pričom člen rady poverený sociálnymi otázkami Dragan Šašić vo vyhlásení pre médiá prisľúbil, že prípadné chyby budú napravené.
V rozhodnutí Mesta Zreňanin z roku 2011 sa v súvislosti s chovom domácich zvierat o. i. uvádza, že sa povoľuje, „ak neohrozujú fyzickú a psychickú integritu, osobnú bezpečnosť a majetok občanov, verejný poriadok a pokoj a životné prostredie…“ Naďalej sa uvádza, že „… v ostatných osadách mesta Zreňanin (medzi ktoré patrí aj Aradáč, pozn. v. h.) v zónach rodinného bývania (mimo zóny stredu osady) na parcelách nad 1 000 m2 v hospodárskych objektoch je dovolené držať do 20 kopytníkov (kone, osly a pod.), do 20 veľkých párnokopytníkov (hovädá) a do sto malých párnokopytníkov (ovce, kozy, svine a pod.)…“ Spresnené je, že „… hospodárske objekty (pod ktorými sa chápu aj objekty na chov hydiny, pozn. vlh) musia byť vzdialené od vlastného a susedných obytných objektov najmenej 20 m“. Počet hydiny sa však v tomto rozhodnutí neuvádza.
Rozhodnutie teda nedefinuje hydinársku výrobu, takže tento prípad možno vtesnať do nepísaného pravidla, podľa ktorého všetko, čo nie je zakázané, je dovolené. Predsa Jaroslav Bartoš s rodinou, ako aj ostatní Aradáčania v tejto časti osady, žije v nádeji, že objekt predsa len nedostane povolenie na používanie na uvedené účely z toho dôvodu, že bude významne znečisťovať životné okolie. A čo ak investori predsa dostanú povolenie na plánovanú výrobu?
– Asi budeme musieť trpieť. Čo iné môžeme urobiť? Z tejto kože sa nedá, – povedal sklamane Jaroslav Bartoš.
V. Hudec