Má 106 ulíc a nie je mesto

Starší ľudia, ktorí „akoby včera bolo“ cestovali z Báčskj Palanky do Nového Sadu, si zavše spomenú na zelené pasienky z pravej strany diaľnice pri východe z Futogu, ktoré sú fuč. Tam sa teraz namiesto pasienkov na pocestných pozerajú – a aké! – novostavby. Na majiteľov podaktorých sa zrejme nepatrí ísť otázkou, ako získali prvý milión. Tak či onak prázdny priestor medzi Futogom a Veternikom zastavali práve počas vojny, ktorá „nikdy nebola“ a tobôž nie u nás a nie v poslednom desaťročí 20. storočia, respektíve krátko po vojne, o ktorej sa patrí mlčať. Nie, nebudeme na tomto mieste jatriť pomerne čerstvé rany. Nemienime sa zaoberať členitými dejinami trvajúcimi zhruba osem storočí sídliska, ktoré síce má až 106 ulíc, ale nemá status mesta. S cieľom posvietiť si na jeho súčasnosť, pohovoríme si s aktuálnym richtárom futockým. V júnových voľbách tohto roku občania Futogu zvolili novú 16-člennú zostavu Rady Miestneho spoločenstva Futog. Je v nej 12 členov Srbskej pokrokovej strany (SNS) a 4 Jednotného Srbska (JS). Čerstvý predseda RMS Zoran Crepulja hovorí, že aj predtým SNS mala v Rade väčšinu. Náš spolubesedník, inak súkromný podnikateľ, majiteľ sklárskej dielne, sa teraz prvý raz zapojil do práce Rady a hneď sa mu ušli prvé husle v orchestri, ktorý, ako hovorí, je tu „kvôli všetkým občanom a celkovému pokroku Futogu“.

– Čím sa prevažne zaoberá tunajšie obyvateľstvo?

– Ľudia sa zaoberajú v prvom rade poľnohospodárstvom. V nie tak dávnej minulosti tu bolo zopár významných tovární a podnikov, ako povedzme Milan Vidak, Aroma, Planta, Garant… V nich, ako i v početných novosadských podnikoch pracoval veľký počet Futočanov, avšak po známych vojnových udalostiach a známych privatizáciách sa ich veľa vrátilo k obrábaniu pôdy.

– Ktoré a aké podniky sú tu aktuálne teraz?

– Aroma je tu ešte (živá), ale ju tlačí konkurzné konanie, Planta je sprivatizovaná, jej zamestnanci znovu majú riadne platy, nakoľko viem, založili novú farmu… Ostatné niekdajšie firmy skrachovali úplne. Teraz je tu i podnik na výrobu a údržbu váh Vagar (zamestnáva asi 50 ľudí), tiež zopár silnejších prepravcov, ako i poľnohospodárov. Predovšetkým treba spomenúť Združenie pestovateľov a spracovateľov futockej kapusty. Jeho členovia sa zaoberajú kvasením a predajom kyslej kapusty. Ani oni však nezamestnávajú veľký počet ľudí, chcelo by to rozšíriť výrobu, ale bez štátnych subvencií to nepôjde.

– Kedysi tu bolo množstvo remeselníkov. Aká je súčasná situácia?

– V súčasnosti tu máme množstvo menších rôznorodých súkromných podnikov, predovšetkým kovospracovateľských, ako je firma Tupanjac, ktorá vyrába poľnohospodárske stroje a prívesy a zamestnáva 30 – 40 robotníkov. Podstatne viacej je menších podnikov, ktoré fungujú obstojne, ako napríklad drevospracovateľský a stolársky podnik DMB Grba, je tu i hŕba rôznych majstrov: zámočníkov, mechanikov, tiež obchodníkov a vôbec drobných podnikateľov.

MAJÚ VŠETKO, VŽDY EŠTE DAČO TREBA

– Vieme, že Futog má dve základné školy: ZŠ Desanky Maksimovićovej a ZŠ Miroslava Antića, tiež strednú poľnohospodársku školu so žiackym domovom a dve škôlky, ktoré sú súčasťou Predškolskej ustanovizne Radosno detinjstvo v Novom Sade. Ktoré združenia občanov, spolky a kluby tu pôsobia?

– Okrem pestovateľov futockej kapusty svoje združenia majú ženy, športoví rybári, poľovníci, penzisti, darcovia krvi, potom je tu združenie Ljevčanov (kolonistov z Bosny), združenie Ravna Gora… V rámci Kultúrno-informačného centra máme lokálnu rozhlasovú stanicu Futog. Pod strechou KIC pôsobí aj škola cudzích jazykov, tamburášsky orchester, ktorý cestuje po celom svete, podobne i folkloristi, tu sú tiež výborní divadelníci. Výtvarníci majú k dispozícii aj galériu, v ktorej vystavujú svoje práce. Máme i odbočku Mestskej bibliotéky, t. j. Knižnicu Jovana Jovanovića Zmaja; pravda, školy majú  vlastné knižnice. Jeden z najstarších spolkov je Dobrovoľný hasičský spolok Futog. Má vlastný hasičský dom postavený roku 1909. V ňom je stále v pohotovosti i profesionálna požiarnická čata novosadskej požiarnickej brigády.

– Ako je Futog na tom, keď ide o komunálnu infraštruktúru?

– V podstate máme všetko, čo jedno mesto má mať: elektrický prúd, asfaltové cesty, chodníky s tvrdou podlohou, telefónnu sieť, ako i kanalizáciu. Plyn sme zaviedli v rokoch 1991/92, ibaže sa v poslednom čase ľudia, v dôsledku zvyšovania cien plynu, vracajú k vykurovaniu drevom a uhlím. Hoci máme všetko, to neznamená, že už nie je čo robiť; stále treba dačo dobudovať, dačo opravovať, plátať…

– Kto a ako sa stará o údržbu verejných plôch?

– O komunálnu výstavbu Futogu sa stará Ústav pre výstavbu mesta (ZIG). Údržbu všetkých päť cintorínov vo Futogu vykonáva novosadský Verejný komunálny podnik Lisje. V novom cintoríne máme dom smútku, ktorý ešte stále nie je sprevádzkovaný, ale mal by čoskoro začať fungovať.

– Futog je nesporne zaujímavé mesto, je v ňom čo vidieť. Blízkosť a vôňa Dunaja či chýrečnej futockej kapusty patrí k lákadlám, ktoré by mohli privábiť turistov. Je ten potenciál využitý? Ako funguje propagovanie znamenitostí a špecifík, sú tu trebárs primerané ubytovacie kapacity?

– Reštaurácia Kesten má asi 20 lôžok a penzióny ponúka aj pohostinstvo v sídlisku Čerevićka skela. Futog potrebuje prístavisko, ktoré by akiste zvýšilo počet návštev tranzitných turistov, vlastne i väčšmi než cyklistická dráha tiahnuca sa nábrežím Dunaja. Chcelo by to taktiež vyasfaltovať cestu a chodník pre cyklistov priamo do Báčskej Palanky. Okrem infraštruktúry potrebovali by sme aj bohatšie obsahy, ktoré by vzbudili záujem hostí o naše mesto; o ne sa však akosi nemá kto postarať, hoci isté plány už sú…

– To už sme pri otázke, čo vlastne potrebujete, čo plánujete?

– Zaslali sme list primátorovi Nového Sadu s požiadavkou, aby do plánu a programu ZIG zaradili výstavbu hotela a kúpaliska pri tunajšej športovej hale, o čom už dávnejšie uvažujeme. Ak sa ZIG do toho nepustí, asi to ponúkneme súkromným investorom. Naliehavá je taktiež kompletná rekonštrukcia Ulice cara Lazara. Treba vybudovať nové chodníky a odvodové potrubie, znovu vyasfaltovať cestu a dať hlavnej ulici súčasný vzhľad. Kanál na odvod povrchovej vody v Ulici Desanky Maksimovićovej by bolo treba zahrabať, aby sa existujúci priestor pri športovej hale a budúcom kúpalisku dal využiť na výstavbu parkoviska. Predtým však musíme riešiť odvod atmosférickej vody výstavbou potrubia uloženého do zeme… Mám nádej, že tieto práce do konca roku 2015 zakončíme.

Juraj Bartoš