Známy taliansky brankár Dino Zoff raz povedal: „Ak môžu ľudia lietať do vesmíru vo veku štyridsať rokov, môžem stáť v bráne Juventusu aj ja v štyridsiatke.“ Tieto slová by sa mohli uplatniť i na starých futbalových pánov, ktorí v našich dedinách behajú za loptou v štyridsiatke, päťdesiatke, a medzi nimi sú aj takí odvážlivci, čo prekonali aj šesťdesiatku! Veď nie náhodou legendárny slovenský hráč Titus Buberník kedysi dávno vyhlásil: „Futbal je ako cholera. Chytí sa vás a už vás nepustí.“
Starí páni lalitskej Panónie patria medzi najvytrvalejších futbalových nadšencov. Už osemnástu sezónu pravidelne hrajú v Lige veteránov Anteho Bačića-Badžu, futbalovej legendy odžackého Tekstilca, prvoligovej Crvenky, na záver kariéry i lalitskej Panónie. Laliťania pred desiatimi rokmi stáli pri obnovení spolupráce s TJ Drienok z Kollárových slovenských Mošoviec, s ktorou sa prvé mužstvo Panónie prvýkrát stretlo na trávniku v ďalekom roku 1969. Do tretice lalitskí veteráni pravidelne organizujú Memoriál Milorada Obradovića-Mikicu ako pamiatku na tragicky zosnulého spoluhráča roku 2004. Lalitskí veteráni sa môžu pochváliť, že za osemnásť rokov pôsobenia zohrali viac ako 500 majstrovských, priateľských, turnajových a medzinárodných zápasov!
Nespočetné množstvo minút a hodín strávených na trávnikoch, potom v družných posedeniach so športovými priateľmi v Laliti, Ruskom Kerestúre, Pivnici, Kucure, Kysáči, Petrovci, Selenči, Rastine, Vrbase, Mošovciach, Dražkovciach, vo všetkých dedinách Odžackej obce… predstavuje veľké bohatstvo, priam futbalový sviatok pre každého veterána Panónie. To je vari tá Buberníkova cholera, ktorej sa ani jeden vášnivý zanietenec futbalu nemôže nikdy striasť.
J. Pucovský