Motýlika pláva ako ryba

Plavectvo? To sa u nás neskloňuje často. Hoci je plávanie jedným z najzdravších športov. V našich nepočetných bazénoch sa, občas, predovšetkým silou vlastného talentu a vôle, jednotlivci vyšvihnú priamo na plavecký Olymp. Aby sme sa potom my (a my sme radom: rezortné orgány a inštitúcie, (ne)početní športoví znalci a fanúšikovia a iní známi a neznámi priaznivci a nežičlivci) na plnú hubu chválili „naším“ úspechom.

Na novembrových plaveckých pretekoch Serbia Grand Prix v Zreňanine si zaplávalo viac ako 450 účastníkov, reprezentantov dvanástich krajín. Z našich 26 predstaviteľov osobitne vynikla štrnásťročná Vaňa Murtínová z Begeča. Vo svojej vekovej skupine mladších dorasteniek (po srbsky: kadeti) vyplávala tri rekordy a získala dve zlaté medaily. V kratšom bazéne spôsobom motýlik (srb. delfin) 50 metrov zaplávala za 28:91 sekundy. Na 200 m znak (leđno) dosiahla najprv čas 2:21:50 min. a vo finále si švihla ešte rýchlejšie (2:21:19). Dievča sa zaskvelo aj 8. decembra 2013: na plaveckých Majstrovstvách Európy v Belehrade, v pretekoch na 200 m motýlik obsadilo 3. miesto.

Kto je vôbec Vaňa Murtínová?

V Novom Sade 26. apríla 1999 nevolaný – neželaný „milosrdný anjel“ zbúral Žeželjov most. V tom istom dni sa tamtiež narodila budúca plavkyňa. Šampiónka. Ktorá doteraz, len zo žiackych a dorasteneckých štátnych majstrovstiev, priniesla zhruba 40 medailí a diplomov, tiež hŕbu pohárov. Celková jej kolekcia počíta približne 350 trofejí. Vaňa sa nimi nechváli. Plavecké úspechy svojej dcéry čiastočne vyčíslil jej otec Jaroslav, ktorý, rovnako ako jeho otec Samuel, bol výborným futbalistom. Novinárskymi kliešťami horko-ťažko sa podarilo vytiahnuť zo skrinky skromnosti mladého rezkého cieľavedomého múdreho a veru i pekného dievčaťa ďalšie vzácne informácie. Iba vlani získala desať titulov majstra republiky: 6 zlatých medailí na zimných majstrovstvách, o jednu menej na letných. Mala by o čom hovoriť, ale nepovie veľa. Radšej mlčí a pláva – ako ryba vo vode.

ZAÚRADOVALA NÁHODA?

Rozhovor s Vaňou Murtínovou vyzerá teda takto:

Spomínaš si na začiatky; kedy a ako si vlastne začala plávať? Pred piatimi rokmi ma mama a tata zobrali na plaváreň Sajmište v Novom Sade, len tak, aby som sa naučila plávať. Trápila si sa, alebo sa ti plávanie ihneď zapáčilo? Razom. Koľko ti trvalo, kým si ho zvládla? Krátko. Kde? V Škole plávania. Potom si to skúsila… v ktorom vlastne klube? V Plaveckom klube Vojvodina. Z časových dôvodov skrátim otázky… (Smejeme sa.) Ktorá plavecká disciplína je ti najobľúbenejšia, na ktorej dráhe a ktorou technikou najlepšie plávaš? Mojou hlavnou disciplínou sú preteky 200 m motýlik, tiež motýlik na 100, znak na 50, 100 a 200 m. Ako počujeme, si aj reprezentantka Srbska… Áno. Kedy si v reprezentačnom výbere debutovala? Vlani. V akej súťaži? Na trojboji Slovinsko – Chorvátsko – Srbsko.

Tam obsadila dve prvé a jedno druhé miesto a tohto roku raz skončila na druhom a trikrát na prvom. To už povedal otec Jaroslav, a ešte dodal, že vlani na Stredoeurópskych majstrovstvách v Žiline Vaňa obsadila siedme miesto. Ale medzi staršími plavkyňami. Zatiaľ za jej najväčší úspech akiste možno označiť 5. miesto na tohtoročných dorasteneckých Majstrovstvách Európy v holandskom Utrechte, kde 200 m motýlika plávala za 2:20:81. V tej vode boli spolu dievčence, ktoré o dva – tri – štyri roky, nie je vylúčené, budú stáť na rebríku víťazov najsilnejších pretekov v seniorskej konkurencii. Vaňa Murtínová si je toho akiste vedomá, preto s chuťou trénuje a trénuje.

Rozhovor s Vaňou pokračuje: Ako by si opísala plavecký tréning niekomu, kto by sa tiež chcel – a vážne – dať na plávanie? Trénujem dva- trikrát denne, v sobotu mám iba jeden tréning a v nedeľu netrénujem. Najprv máme cvičenia v posilňovni, a potom plávame; ako kedy, takých šesť – sedem kilometrov ráno a večer tak isto… Šesť – sedem…; kde nájdeš takú dlhú dráhu? (Smejeme sa.) Plávame dokola, t. j. napred – nazad. Nie je to tak trochu otravné? Nie. Ale únavné je… Trochu. Kto je tvoj tréner v PK Vojvodina? Plával na OH roku 2004, Igor Beretić. Je prísny? Je.

AKO A KAM ĎALEJ?

Dobre, Vaňa, doteraz si na krátke otázky dávala dlhé odpovede… (Smejeme sa…) Teraz sa budem pýtať ozaj krátko: jedávaš všetko radom? Ani nie. Slaninka, klobáska…? Nie, nemám ich rada. Čo ešte nemáš rada? (Smeje sa.) Vyhýbam sa zákuskom, bublinkovým šťavám a rada jem mäso… Varíš sama? (Smiech.) Nie, zatiaľ nie. Si ôsmačka v základnej škole v Begeči; ako sa ti darí? Výborne. Všetky päťky…? Áno. Čoskoro dáš bodku za základným školením; kam ďalej? Na  Gymnázium Jovana Jovanovića Zmaja v Novom Sade, športové oddelenie. A potom? Telovýchovná fakulta (DIF) v Novom Sade.

Slová Vane Murtínovej sú krátke a rezké – rovno ako zábery krídlami motýlika vo vzduchu. Ako jej čoraz silnejšie a rýchlejšie zábery rukami vo vode. Dievča proste má cieľ a vie, ako sa k nemu dostať. A verí si. Raz dozaista rozčerí hladinu olympijských kruhov. Úporným ľuďom sa sny spĺňajú. Neprekvapme sa, ak sa aj Vani splní sen o zlatom motýliku.

Juraj Bartoš