Na zápas ako do vojny!?

19.dec 2013

Na zápas ako do vojny!?

Na juhu štadióna Partizana vždy vrie ako v kotle. Jaroslav Čapeľa (v pravom rohu hore s okuliarmi a v bielom tričku) so skupinou zreňaninských fanúšikov Grobari Petrovgrad

Na juhu štadióna Partizana vždy vrie ako v kotle. Jaroslav Čapeľa (v pravom rohu hore s okuliarmi a v bielom tričku) so skupinou zreňaninských fanúšikov Grobari Petrovgrad

Neprimerané správanie fanúšikov futbalových klubov v Srbsku nadobudlo skutočne katastrofálne rozmery. Incidenty, ktoré falošní fanúšikovia vyvolávajú na štadiónoch, ale aj na uliciach miest, sa často končia veľkou hmotnou škodou, veľkým počtom zranených osôb a dokonca si vyžiadali už aj ľudské obete! Štát už dávno sľubuje rázny boj proti chuligánom, ale dosiaľ všetko najviac zostalo iba na sľuboch. Preplnený pohár utrpenia preliali aj incidenty na poslednom derby medzi Partizanom a Crvenou zvezdou, po ktorom vicepremiér Aleksandar Vučić zahlásil rázny boj proti tejto neresti našej spoločnosti.

Jaroslav Čapeľa z Aradáča je horlivý fanúšik Partizana. Na zápasy začal chodiť ako sedemnásťročný mládenec a doteraz Partizan sledoval na mnohých domácich, ale aj medzinárodných zápasoch. Na úvod nám vysvetlil, prečo sú fanúšikovia Partizana rozdelení do dvoch táborov a navzájom sa nenávidia.

„V úzadí tých nesvárov sú vlastne peniaze a droga, boj o dominujúce postavenie v jednotlivých častiach mesta, na Partizanovom juhu, čo vodcom prináša zisk, ale aj určité privilégiá v klube.“

Aká je atmosféra pred zápasmi Partizana a C. zvezdy?

Verný fanúšik Partizana Jaroslav Čapeľa z Aradáča

Verný fanúšik Partizana Jaroslav Čapeľa z Aradáča

„Akoby ste išli do vojny! Dve skupiny fanúšikov Partizana sa stavajú jedni proti druhým, kým aj na jedných, aj na druhých s kameňmi a bodnou zbraňou vo vreckách číhajú stúpenci najväčšieho súpera. Nebyť polície, zakaždým by sa strhla veľká bitka. Rovno preto polícia z prevenčných dôvodov, keď je zápas na štadióne Partizana, fanúšikov C. zvezdy zoskupuje pred Marakanou a sprevádza ich na severnú tribúnu štadióna čierno-bielych, ku ktorej sa domáci skalní nesmú priblížiť. Podobne je tomu aj keď sa hrá na Marakane, ibaže tam polícia nás sprevádza na južnú tribúnu. Predsa vždy sa  nájdu provokatéri, ktorí vyvolávajú incidenty. Dokonca, chystajú celé stratégie ako odpútať pozornosť polície od štadióna, aby sa mohli pobiť. Väčšina tých výtržníkov vlastne ani nie sú fanúšikovia, ale chuligáni, ktorí sa nadrogujú, a potom ich je ťažko kontrolovať. Futbal ich najmenej zaujíma. Žiaľ, všetko to v zákulisí podporujú aj kluby, lebo zo spolupráce s vodcami majú osoh!“

Prečo je rivalita medzi fanúšikmi dvoch klubov taká drsná?

„Tak ako o domináciu bojujú dva tábory fanúšikov Partizana, rovnako je aj medzi fanúšikmi dvoch najväčších klubov. V úzadí je droga a profit, tak vodcov fanúšikov, ako aj klubov. Všetko, pravdaže, nie je možné bez podpory politických strán. Na druhej strane ak cigáni a hrobári majú spoločný záujem, budú pôsobiť spolu. Tak to robili proti Pochodu hrdosti, spoločne demonštrovali aj proti vyhláseniu nezávislosti Kosova.“

Ak fanúšikovia tak veľmi zbožňujú svoj klub, prečo na zápasoch používajú pyrotechniku, a tak robia proti klubu, ktorý z toho má finančné straty a iné následky?

„To ani mne nikdy nebolo jasné. Kluby márne upozorňujú fanúšikov, aby nevystreľovali petardy a nevrhali na ihrisko svetlice. Predsa na medzinárodných zápasoch je toho v značnej miere menej, lebo sú tresty omnoho väčšie, ako v domácich majstrovstvách. To znamená, že klub, ak chce, tak to môže znemožniť. Na posledné derby však veľké množstvá pyrotechniky priviezli vo veľkom kombíku a takmer bez prekážok vniesli na štadión. Keby bezpečnostná služba na štadióne robila dobre, to by sa nesmelo stať; znamená, že klub o tom vedel. Inak tie výbušniny môžu byť veľmi nebezpečné, lebo iskry, ktoré letia všade dookola, popália nezachránené časti tela a poškodia odev. Preto si ja vždy zastanem trochu pomimo, aby som mohol ujsť, ak sa niečo schytí.“

Aký je pocit, keď sa nachádzaš na štadióne a vieš, že sa v tvojej blízkosti môže strhnúť bitka a neporiadok?

„Od chvíle, keď prídete do Belehradu a nachádzate sa v organizovanej skupine najvernejších fanúšikov, ktorí sú spravidla označení symbolmi klubu, musíte byť maximálne obozretní, aby ste reagovali na prípadný útok. Už v autobuse nám hlásia, že nás na vchode do Belehradu čaká skupina skalných C. zvezdy, ktorí na nás môžu vrhať kamene.“

 Aký je pôžitok z futbalu, ak musíš stŕpať, aby ťa niekto neudrel alebo ťa netrafil niečím do hlavy?

„Na samom zápase je nebezpečenstvo omnoho menšie, lebo sme vlastne všetci svoji, a fanúšikovia C. zvezdy sú na opačnej strane. Okrem toho dve zvadené skupiny sú fyzicky od seba oddelené – jedni sú na juhu, druhí na juhovýchode a medzi nimi je prázdny priestor.“

Ako sa v takom ovzduší majú tí praví fanúšikovia, ktorí na štadión prichádzajú sledovať futbal a nie kvôli drogám, alkoholu a bitky?

„Títo zápasy sledujú z východnej a západnej tribúny, ktoré majú osobitné vchody, úplne oddelené od severu a juhu. Tam je hlavne bezpečne. Dokonca, už aj ja som viackrát odišiel na východnú tribúnu, lebo mi zunovalo rozmýšľať o tom, či sa strhne bitka, či budem musieť zachraňovať vlastnú hlavu. Ak som už prišiel na štadión, chcem si na pokoji pozrieť zápas.“

 Ako zastať do cesty takému správaniu sa falošných fanúšikov?

„Do cesty im môže zastať iba štát. Keďže tie skupiny pôsobia ako vojsko, sledujú svojho vodcu na povel, najprv by sa museli eliminovať práve tie osoby. Potom by sa muselo „zastať na chvost“ aj klubom a zamedziť vplyv politiky. Obávam sa, že to nie je ani trochu jednoduché.“

Čo povedať na záver? Iba to, že v takých okolnostiach sa skutočne nastoľuje jedna jediná otázka – aký je zmysel športu a veľkých športových podujatí, ak sa na nich strháva svojrázna vojna, a fanúšikov musia sprevádzať policajné kordóny. Štát by sa nad tým skutočne musel nielen zamyslieť, ale podniknúť rázne opatrenia, predovšetkým v záujme športu a budúcich generácií športovcov.

V. Hudec

HLAS ĽUDU
HLAS ĽUDU

NOVINOVO–VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU 21 000 Nový Sad, Bulvár oslobodenia 81/V. E-mail: nvu@hl.rs