Sľubné signály

19.dec 2013

Sľubné signály

Z  júnového podpisovania protokolu zo zasadania zmiešanej komisie

Z júnového podpisovania protokolu zo zasadania zmiešanej komisie

ROK ZA NAMI: SRBSKO-SLOVENSKÁ OBCHODNÁ VÝMENA

Tá konštatácia sa opakuje ako refrén takmer pri každom srbsko-slovenskom stretnutí na vysokej úrovni: hospodárske vzťahy Belehradu a Bratislavy sú stále neúmerné ich nadštandardným vzťahom celkovým, predovšetkým politickým a kultúrnym. A pritom sme najlepší možní priatelia, aj ako štáty, aj ako národy, ktorí sa v dejinách nespočetnekrát pomáhali a dnes sa tiež plne podporujú.

V duchu hesla nikdy nepovedz nikdy, ľady spomaľujúce dvojstranné hospodárske styky predsa trochu rýchlejšie začali miznúť, alebo sa aspoň hýbať v tom  správnom smere. Konečne. Obchodná spolupráca dvoch krajín stúpa a je aj azda i menej nevyrovnaná ako pred rokmi…

Jedným z prvých skutkov, ktorý to umožnil, bol júnový pobyt ministra hospodárstva SR Tomáša Malatinského v čele slovenskej ministersko-podnikateľskej delegácie v Belehrade, kde ako spolupredsedajúci Zmiešanej komisie dvoch krajín pre hospodársku spoluprácu bol na jej 5. zasadnutí, ako aj v práci biznis fóra. Minister Malatinský na ňom podčiarkol, že prioritnou sférou záujmu slovenských firiem na srbskom trhu je naďalej energetika: využívanie obnoviteľných zdrojov energie, výstavba regionálnych plynovodov a technologické dodávky, rekonštrukcie, modernizácia a výstavba teplární a elektrární, prenosové a distribučné elektrické siete. Záujem o ešte účinnejšiu spoluprácu tlmočila pri tej príležitosti aj naša ministerka energetiky, rozvoja a ochrany životného prostredia Zorana Mihajlovićová, akcentujúc energetiku, environmentalistiku, železničnú dopravu, turizmus a poľnohospodárstvo ako odvetvia, kde sa to úspešne dá. Veď len od roku 2000 dva štáty majú podpísaných približne desať príslušných dohôd a zmlúv, vrátane Protokolu z 5. zasadania zmiešanej komisie. Tento obsahuje nové výzvy, nové stretnutia, veľmi dobre rozpracované kategórie menom energetika a poľnohospodárstvo a, samozrejme, obchodné vzťahy. V rozhovore pre Hlas ľudu minister Tomáš Malatinský podotkol, že bol už najvyšší čas prijať nejaké opatrenia na zlepšenie srbsko-slovenských hospodárskych vzťahov, pretože v obchodnej oblasti je aj veľký potenciál, aj veľký záujem o ňu…

Ján Štark

Ján Štark

Viaceré strategické ciele a zámery Belehradu a Bratislavy v rovine obchodných či vôbec ekonomických vzťahov sa v roku, ktorý je pomaly za nami, začali konkretizovať a napĺňať, na obojstrannú spokojnosť.

– Vzájomný obchod stúpol o približne tridsať percent… – s potešením kvituje a vyzdvihuje ekonomický diplomat na Veľvyslanectve Slovenskej republiky v Belehrade Ján Štark. Náznaky takého trendu boli zjavné už v januári a vo februári, keď tovarová výmena dvoch krajín bola vyššia o 35 percent ako v rovnakom období 2012. Zostáva nádej, že nepôjde len o ďalší výkyv kolísavého vývoja, ktorý bol pre vzájomnú obchodnú výmenu dvoch štátov príznačný v posledných rokoch.

Zostáva sa však venovať faktom. Podľa údajov Ministerstva hospodárstva Slovenska, ktoré sú v podstate zhodné s tými z Hospodárskej komory Srbska, v roku 2008 obrat srbsko-slovenskej obchodnej výmeny bol približne 440 miliónov eur. Po prechodnom poklese v roku 2009, spôsobenom globálnou hospodárskou krízou, dosiahla hodnota vzájomnej obchodnej výmeny v roku 2010 svoje maximum, takmer 500 miliónov eur. V roku 2011 hodnota uvedenej výmeny opätovne mierne klesla v dôsledku značného zníženia vývozu polotovarov z ocele a železa zo Slovenska do Srbska. Podpísalo sa pod to zníženie výrobnej činnosti v U. S. Steel Srbsko a následne prerušenie výroby. Vlani bol zase zaznamenaný rast vzájomnej obchodnej výmeny o necelých šesť percent (zo 429 na 453 miliónov eur) v porovnaní s rokom 2011. V prvom polroku tohto roku vývoz zo Srbska dosiahol hodnotu takmer 89 miliónov eur, čo znamená medziročný nárast prevyšujúci 29 percent. Dovoz zo Slovenska bol v hodnote nad 171 miliónov eur, čo je medziročný nárast o viac ako 30 percent. Celková hodnota srbsko-slovenskej výmeny bola teda za prvých šesť mesiacov viac než 260 miliónov eur.

Najvýznamnejšími komoditami, ktoré dovážame zo Slovenska, sú telekomunikačné zariadenia a príslušenstvo (v hodnote nad 46 miliónov eur alebo približne 27-percentný podiel na celkovom dovoze), ropné oleje, oleje z bitúmenových nerastov, televízne prijímače, diely a príslušenstvo motorových vozidiel, papier a lepenka, osobné automobily, ostatné plastické hmoty v prvotných formách, elektrické príslušenstvo na spínanie a rozpojovanie elektrického obvodu, ostatné stroje a zariadenia používané v určitých priemyselných odvetviach… Na Slovensko vyvážame najmä prostriedky na rozvod elektrickej energie (v hodnote nad 53 miliónov eur alebo takmer 60 percent podielu na celkovom exporte), meď, netuhnúce rastlinné tuky a oleje (surové), diely a príslušenstvá motorových vozidiel, predmety z plastických hmôt, hliník, drevo, jednoducho opracované a železničné podvaly…

Ak je pravda, že ráno robí deň, tak by tohtoročný úsvit a jeho parametre mali potvrdiť aj koncoročné údaje. V tom prípade by sa terajšie sľubné signály stali pozitívnym trendom do budúcna. Znamenalo by to aj širšiu a rozvetvenejšiu obchodnú výmenu dvoch priateľských krajín, ich kvalitnejšie bilaterálne ekonomické, tým aj celkové vzťahy. Možností je mnoho, zostáva potreba a nutnosť čím lepšie a ráznejšie využívať nemalé šance, ktoré obidve ekonomiky poskytujú.

                                                                                    Oto Filip

 

J. PÁNIKOVÁ
J. PÁNIKOVÁ

JASMINA PÁNIKOVÁ (1984) Do redakcie Hlasu ľudu nastúpila v roku 2010, najprv ako externá spolupracovníčka a neskoršie ako novinárka – dopisovateľka. V súčasnosti je zodpovednou redaktorkou mládežníckeho časopisu Vzlet. Predmetom jej záujmu sú sociálne témy, prevažne problematika marginalizovaných skupín ľudí. E-mail: panikova@hl.rs