EUROKOMPAS 2014: Obavy, status a reformy

Hoci sa v týchto dňoch v prvom rade skloňujú nadchádzajúce parlamentné voľby, ich aktéri, výsledky, koalície a perspektívy, neznamená to, že sa naša európska agenda ocitla v úzadí. Z väčšiny politických a iných vyhlášok relevantných aktérov spoločenskej scény skôr možno vycítiť obavy z nedostatku času na objemné reformy a výdatné spoločenské zmeny, ktoré urýchlene musíme zdolať.

Euroskeptici síce naďalej presadzujú známe názory o tom, že nás začlenenie bude stáť kopu peňazí, že môže znamenať koniec našej národnej meny, že spôsobí mnoho problémov domácim poľnohospodárom, že sa môže stať vodou na mlyn straty vplyvu malých členských štátov, že bude znamenať redukovanie používania tunajšej reči, že prídeme o národnú identitu, kultúru, sociálne výhody. Niektoré z týchto téz majú stúpajúci, iné zase klesajúci trend. V júli 2013 asi polovica anketovaných tlmočila obavy z problémov, ktoré môžu zasiahnuť poľnohospodárstvo, v decembri to už bolo viac – 53 percent respondentov. Podľa všetkého najviac na to vplývala problematika liberalizácie dovozu výrobkov. Druhou stranou mince je, že klesá počet ľudí mieniacich, že by vstup do Európskej únie znamenal stratu národnej identity. Možno si to vysvetliť skutočnosťou, že sa o európskych témach u nás píše čoraz viac, nielen z rôznych zorných uhlov, ale aj viac do hĺbky.

Potvrdením toho sú aj decembrové odpovede na ďalšiu dôležitú otázku, vzťahujúcu sa na vtedajší status našej krajiny v rokovaniach o pristúpení EÚ. Šesťdesiat percent opýtaných správne odpovedalo, že Srbsko očakáva začiatok (úradných) rokovaní, ktoré, ako je známe, odštartovali v januári tohto roku. To, že sa už rokuje o členstve Srbska v Európskej únii, si vtedy myslelo pätnásť percent anketovaných, kým odpoveď na uvedenú otázku bola neznámou pre devätnásť percent opýtaných.

Už tradičnou ukážkou pretrvávania korupcie ako jedného z najvýraznejších spoločenských problémov a neduhov je aj odpoveď anketovaných na otázku súvisiacu s významom tých-ktorých reforiem. To, že je prvou a najdôležitejšou z nich práve boj proti korupcii, si myslí až 39 percent respondentov. Na druhom mieste je reforma justície s pätnástimi, na treťom reforma zdravotnej sústavy s deviatimi percentami podpory. Všetky iné reformy sú oveľa menej významné. Tak sa len každý dvadsiaty nazdáva, že je tou najreformou lepšia ochrana ľudských práv alebo ochrana spotrebiteľov či reforma pôdohospodárstva. Reformu vzdelávacej sústavy za najpodstatnejšiu považuje tri a ochranu životného prostredia len jedno percento opýtaných. Žiadna z reforiem nie je dôležitá pre osem percent účastníkov prieskumu, kým ich deväť percent nevie, o aké reformy by malo ísť. Na záver zostáva uviesť, že si až 68 percent anketovaných myslí, že je realizovanie reforiem v našom záujme, v záujme vzniku lepšieho Srbska. Výlučných odporcov zmien je len okolo šesť percent.

Oto Filip