EUROKOMPAS 2014: Ekologické záťaže

Z aspektu eurointegrácie a všetkých záväzkov, ktoré v oblasti environmentalistiky máme, veľký otáznik zostáva visieť nad nie tak dávnym vládnym rozhodnutím pripojiť oblasť ochrany životného prostredia k ministerstvu poľnohospodárstva. Je síce jasné, že sú si tieto dosť blízke, no náplň, charakteristiky a rozsah záväzkov, ktoré sú pred nimi a tým aj nami, sú dosť rozdielne.

V oblasti ekologickej, regulovanej kapitolou číslo 27, cieľom politiky Európskej únie je zasadzovať sa za udržateľný rozvoj, odstraňovať všetky záťaže na tejto ceste, chrániť naše životné prostredie a okolie nielen pre súčasnú, ale aj pre budúce generácie. Základom je prevenčná akcia, heslo a zásada znečisťovateľ platí, boj proti prípadnej ekologickej škode na samotnom jej prameni, na spoločnej zodpovednosti, ako aj na integrovaní ochrany životného prostredia do iných politík EÚ.

Právne dedičstvo obsahuje viac než dvesto dôležitých právnických dokumentov zahŕňajúcich horizontálne zákonodarstvo, tiež celý rad oblastí: kvalitu vody a vzduchu, riadenie odpadov, ochranu prírody, kontrolovanie priemyselného znečisťovania a možných rizík, chemikálie a geneticky modifikované organizmy (GMO), hluk, recykláciu, lesníctvo… Jasné je, že si rešpektovanie a realizovanie záväzkov týkajúcich sa všetkých uvedených odvetví vyžaduje nielen veľké investície, ale aj silnú a dobre vybavenú administratívu na štátnej a lokálnej úrovni.

Len klimatický balík únie schválený začiatkom roku 2008 obsahuje celý rad náročných záväzkov, ktorých realizácia sa očakáva v týchto rokoch: od vzniku vnútorného energetického trhu, cez urýchlený prechod na pôvodcov a nositeľov energií s menšími emisiami škodlivín, po rast obnoviteľných zdrojov energie. A je to len jeden environmentálny segment.

Ďalšou, v poradí 28. kapitolou, je ochrana spotrebiteľov a zdravia. V nej ide najmä o bezpečnosť výrobkov určených spotrebiteľom, tiež o ochranu ekonomických záujmov spotrebiteľov v početných a špecifických úsekoch. Keď Európska únia schváli zákony o bezpečnosti potravín a produktov, právach spotrebiteľov alebo verejnom zdraví, tak je na štátnych, regionálnych a lokálnych orgánoch moci záväzok uplatniť ich a zabezpečiť rešpektovanie stanovených pravidiel zo strany obchodov, predajcov, výrobcov potravín. Načim zabezpečiť adekvátne mechanizmy urovnania sporov súdnou a mimosúdnou cestou, ako aj sústavu informovania a školenia spotrebiteľov. Pritom sa očakáva a predpokladá aj adekvátny vplyv organizácií spotrebiteľov.

            Oto Filip