Doma i za chotárom

Do tretice všetkého dobrého, pomysleli si kovačickí insitní maliari. Pomysleli, a tak aj urobili. Za necelý mesiac otvorili tri pozoruhodné a svojím spôsobom zaujímavé výstavy: samostatnú výstavu Alžbety Čížikovej, 34. Kovačický október a retrospektívnu výstavu v Bratislave.

Samostatná výstava Alžbety Čížikovej je najzaujímavejšia podľa príležitosti a výstavišťa. Usporiadal ju miestny hotel Park v spolupráci s Domom kultúry pri príležitosti stretnutia generácie ročníka 1936 kovačického neúplného gymnázia. A zhodou okolností Alžbeta Čížiková je príslušníčkou tej generácie. No, vonkoncom nie je zhoda okolností, že tá výstava bola inštalovaná na mieste ich stretnutia po rokoch v hoteli Park. Pracovný kolektív Parku v zložení pohostinskej organizácie Banát sa správa trochu nezvyčajne keď ide o kultúru. Jednoducho vyzval insitných maliarov, aby zošľachtili miestnosti hotelu. A tak na jeho stenách už visia monumentálne olejomaľby Martina Jonáša, Ondreja Pilcha, Zuzany Chalupovej. Čoskoro k ním pribudne triptych Martina Kizúra. O jeho ďalších umeleckých plánoch možno napísať osobitnú kapitolu. A tak nie div, že sa od 13. septembra nachádza tam výstava dvadsiatky obrazov Alžbety Čížikovej.

Aj 34. Kovačický október priniesol jednu novinku. Kovačický október je jednoročná žatva insitných výtvarníkov. Na mnohých predchádzajúcich októbroch najčastejšie tomu nebolo tak. Ak niektorý maliar nenamaľoval za rok nič nové, prižmúrilo sa a vystavilo sa niečo staršie. Údaje z tohtoročného katalógu, ktorý mal byť po jazykovej a tlačovej stránke pozornejšie urobený, nedvojzmyselne poukazujú, že všetkých 62 obrazov maliari namaľovali v roku 1986. A to znamená niečo. Niečo znamená aj to, že popri Martinovi Jonášovi, Ondrejovi Veňarskom, Jánovi Garajovi, Zuzane Chalupovej, Kataríne Kariečíkovej-Severíniovej, Ondrejovi Pilchovi, Jánovi Bačúrovi, Alžbete Čížikovej-Popovićovej, Pavlovi Hrkovi, Michalovi Povolnom, Jánovi Strakúšekovi, Eve Husárikovej, Jánovi Husárikovi, Pavlovi Hajkovi (vyčnieva jeho zaujímavý obraz  Kovačice), hosťovi Ferencovi Patakimu na výstave pribudli traja noví členovia z tohto prostredia – Pavel Cicka a Zuzana Vereská z Kovačice a Martin Markov z Padiny. Vystavené obrazy nových členov nie sú vonkoncom začiatočnícke.

V Galérii hlavného mesta SSR v Bratislave v Mirbachovom palace pod názvom  Maliari z Kovačice 1. októbra otvorili retrospektívnu výstavu kovačických maliarov, ktorú sem priniesli z Nitry a ktorú tam videlo vyše 5000 ľudí. Na otvorení výstavy sa zúčastnila aj juhoslovanská delegácia na čele s vedúcim zástupcom riaditeľa pokrajinského ústavu pre vedeckú, technickú a kultúrnu spoluprácu so zahraničím Dobrosavom Ilićom, v ktorej boli aj komisár tejto výstavy Slobodan S. Sanader, kustód Galérie ľudových maliarov v Kovačici mr. Martin Kizúr a maliari Martin Jonáš a Pavel Hajko. Na otvorení výstavy hovoril riaditeľ Galérie mesta Bratislavy dr. Milan Jankovský, v mene Matice slovenskej inž. Ondrej Karkuš, z juhoslovanskej strany Dobrosav Ilić, Slobodan S. Sanader a v mene maliarov Martin Jonáš. Počas pobytu našej delegácie sa viedli rozhovory o možnostiach ďalšej spolupráce.

Výstava v Bratislave bude otvorená do 19. októbra a v novembri ju inštalujú v Prahe.

Ján Cicka

(Výber z Hlasu ľudu č. 40,

ktoré vyšlo 11. októbra 1986

v Novom Sade

vo výbere Kataríny Gažovej