PRACOVNÁ SILA A AKTIVITY POĽNOHOSPODÁRSKYCH GAZDOVSTIEV
Od sčítania v poľnohospodárstve uplynuli už dva roky, no to neznamená, že za jeho výsledkami možno položiť bodku. Skôr opak je pravdou – väčšina z nich sa práve dnes veľmi zíde pri stanovovaní smerníc, naznačujúcich, akými cestami sa naše dôležité hospodárske odvetvie má ďalej uberať. V tomto kontexte veľmi dobrým zdrojom potrebných údajov je štúdia autoriek prof. Dr. Natalije Bogdanovovej a prof. Dr. Marije Babovićovej Pracovná sila a aktivity poľnohospodárskych gazdovstiev, ktorú v belehradskom mediálnom stredisku prezentovali verejnosti 6. novembra.
Vznikla v prvom rade preto, aby poinformovala zainteresovaných o aktuálnej situácii ohľadom prístupnosti pracovnej sily na poľnohospodárskych gazdovstvách, ako aj o druhoch príjmov, ktoré sa na nich realizujú. Zo štúdie vyplynuli zaujímavé hospodárske, sociologické, demografické a iné poznatky. Jedným zo základných je, že napriek dynamickému procesu deagrarizácie a demografickému vyľudňovaniu dedín, domácnosti v Srbsku ešte vždy majú relatívne silné styky s poľnohospodárstvom alebo dedinou. Priemerne každá štvrtá z nich vlastní gazdovstvo, kým takmer každý piaty obyvateľ sa stále alebo občas angažuje v pôdohospodárstve.
Prof. Bogdanovová vyzdvihuje, že najväčší počet členov rodinných gazdovstiev (47 percent) pracuje na gazdovstvách rozlohy od 2 do 10 hektárov a len o čosi menej (43 percent) na najmenších majetkoch rozlohy do dvoch hektárov. Už z tohto údaja je jasné, že je veľkosť rodinných gazdovstiev na úrovni akej-takej hospodárskej udržateľnosti, čo prakticky znamená, že sú vlastne málo produktívne. Pravdepodobne aj preto, že je približne každý tretí majiteľ rodinných gazdovstiev vo veku nad 65 rokov, čo naznačuje, že sa vlastnícka transformácia, konkrétne prenos na mladšie generácie, koná veľmi pomaly. Inými slovami, dominuje tradičný kulturologický model tejto transformácie – (z)dedenie, ktoré je oveľa častejšie než deľba majetkov, prípadne ich kúpa alebo predaj.
Najvýraznejšou zložkou poľnohospodárskej pracovnej sily na rodinných gazdovstvách v Srbsku sú členovia rodiny alebo príbuzní (56,3 percenta), medzi ktorými je najviac žien (až 63 percent). Celkovo, v našom poľnohospodárstve výrazne najdominantnejšiu úlohu majú domácnosti: 99,5 percenta. Tých pozostávajúcich pol percenta sú právnické osoby a podnikatelia. Celkový počet angažovaných osôb v tomto odvetví je 1 442 628, z ktorých je 98,2 percenta v úseku domácností.
Základným záverom je, že hospodárske a iné ovzdušie, v ktorom prebiehala prestavba štruktúry nášho poľnohospodárstva, nebolo počas uplynulých dvoch desaťročí orientované na dynamickejšie reštrukturovanie a redistribúciu poľnohospodárskych zdrojov v záujme vzniku účinnejších a produktívnejších gazdovstiev. Je to jedno z prvých hodnotení, ktoré sa musí mať na zreteli pri definovaní nových politík a opatrení na podporu nášho pôdohospodárstva a vidieckeho rozvoja. Ak sa nechceme dostať k tomu, že už zajtra budeme nútení opýtať sa: Kam sa vlastne dali tie naše potenciály? A máme ich dosť.
Oto Filip
Červený kríž Báčsky Petrovec sa pri príležitosti začiatku nového školského roka rozhodol zbierkou školských potrieb pomôcť slabšie situovaným rodinám. „Prípravy do školy sa pomaly rozbiehajú, nahliadnite do svojich zásuviek, niekde na dne...
Čítaj viacDetailsPrezident Srbska Aleksandar Vučić včera večer navštívil priestory SNS v Palilule na Cvijićevej ulici, ktoré zdemolovali účastníci včerajšieho protestu, a zdôraznil, že čokoľvek blokátori rozbijú, štát to opraví. Prezident Vučić povedal, že...
Čítaj viacDetailsMonitoring Agentúry pre ochranu životného prostredia ukázal, že namiesto maximálnych 30 zŕn na kubický meter dosiahli hodnoty tento týždeň až 222. V rovnakom období minulého roka to bolo 133, čo znamená, že...
Čítaj viacDetailsMinister financií a podpredseda vlády Srbska Siniša Mali dnes oznámil, že minimálna mzda sa od 1. októbra zvýši z 457 € na 500 €, čo predstavuje mimoriadne zvýšenie o 9,4 %. Podľa podpredsedu vlády zvýšenie...
Čítaj viacDetails
