Odklonov od spisovnej slovenčiny je neúrekom, pričom túto povážlivú situáciu zhoršuje aj sama skutočnosť, že sme vlastne dvojjazykovým spoločenstvom, v ktorom je, žiaľ, samozrejmé primiešať to-ktoré srbské slovo aj na úkor slovenčiny.
Tak sa aj nenáležité sloveso – srbsko-slovenská skomolenina – „naterať“ vtislo do spisovnej slovenčiny a, žiaľ, tu pretrváva. Ani v slovenčine, ani v srbčine sa významovo nerozlišuje. Používa sa hlavne v takých situáciách, keď chceme násilím, nátlakom, mocou spôsobiť, aby niekto niečo urobil, teda donútiť či prisiliť na nejakú činnosť. Poslovenčené sloveso „naterať“, ktoré pochádza zo srbského naterati, možno vystriedať týmito slovesami: donútiť, prinútiť, ale aj slovesami silnejšieho významu nahnať, dohnať, alebo až prisiliť, priprieť. Príslušníkom slovenského jazykového spoločenstva, najmä tým, ktorí sa riadia vedomím hlavné je, že rozumieme, čo si vravíme, predsa odporúčame zvoliť si jednu z tu ponúknutých možností, lebo všetky slovesá sú nadostač silné, efektné. Namiesto takýchto vetných konštrukcií: „Nemohli ich naterať učiť sa.“; „Do roboty ich nikto nenaterá.“; „Bolesť ma naterala k zubárovi.“ správne vystihneme podstatu veci aj v použitím slovenských slovies, a to v takomto znení: „Nemohli ich donútiť, aby sa učili.“; „Do roboty ich nikto nenaženie / neprinúti.“; „Bolesť ma nahnala k zubárovi.“ V pohnutých časoch ekonomickej krízy občas skomentujeme, že „nás bieda naterala šetriť“. V slovenčine sa odporúča použiť to takto: núdza nás nahnala šetriť. Slovesom nahnať vyjadrujeme aj hnaním niekam dostať, zhromaždiť, vohnať, prihnať statok do maštale; prihnať do blízkosti – nahnať poľovníkom zver, ako aj vyvolať, vzbudiť, spôsobiť niekomu strach(u), hrôzu.
Anna Horvátová