Od polovice decembra v Petrovci hladinu rozvírili rozličné informácie, k tomu aj protirečivé, o novej skládke nebezpečného odpadu. Okrem toho, že sa chýr rýchlo rozniesol ulicami, občania reagovali akousi „petíciou“, o tom sa vyjadrovali členovia Rady Miestneho spoločenstva, na túto tému diskutovali aj výborníci v lokálnom parlamente… Všetci spoločne odsudzovali pokus podniku Higia otvoriť svoju prevádzku v Petrovci. Avšak priemerný čitateľ, poslucháč a divák sa však nedozvedel nič konkrétne, vždy sa iba zaškrablo plytko pod povrch, rozširovali sa uličné chýry, že nebezpečná skládka už v Petrovci je, že jedovaté chemické látky, tzv. „otravy“ už nivočia pôdu, aj vzduch, ale nik sa nedostal k podstate veci a nepodal občanom dôkladnú informáciu, o čo tu vlastne ide.
V snahe získať relevantné a hodnovernejšie informácie zašli sme na miesto, odkiaľ to všetko pramení, a ktoré sa zároveň stalo i kameňom úrazu v osade, teda do Business parku Báčsky Petrovec. Riaditeľa Branislava Kevenského sme požiadali, aby posvietil i na druhú stranu mince, aby verejnosti vysvetlil, v čom väzil problém, aby povedal viac o druhoch odpadov a aby chronologicky ozrejmil, ako prišlo k nedorozumeniu a vôbec čo sa potom dialo.
– Podľa vlastností sú tri druhy odpadov: bezpečné, nebezpečné a inertné. Bezpečné odpady sa prírodnými procesmi môžu rozložiť a znovu prinavrátiť do prírodných kolobehov. Nebezpečné odpady sa nemôžu samy rozložiť, ale môžu sa zničiť, alebo zneškodniť v procese recyklácie. Inertné odpady sú vlastne tie, ktoré ohrozujú životné prostredie a nijakými procesmi ich nemožno zneškodniť alebo znížiť negatívny vplyv na životné prostredie.
Po úvodnej klasifikácii druhov odpadov Branislav Kevenský pokračoval:
– Napríklad bežne použité detské plienky alebo plastové tašky z obchodov tiež patria do nebezpečného odpadu, podobne ako aj oleje, o ktorých chcem hovoriť. Ale poďme k začiatku. Pokúsim sa hovoriť o vzniknutom probléme aspoň v základných črtách. Začiatkom decembra nás v podnikateľskom parku oslovil podnik, ktorý mal v záujme prenajať priestory na tranzitné skladovanie nebezpečných odpadov. Podnik Higia sa zaoberá mechanickým očisťovaním tovární a podnikateľských priestorov, tiež zberom použitých motorových olejov, mastných textílií a využitých olejových obalov, ktoré na recyklovanie vyváža do zahraničia. Ukázali sme im priestory, ktoré im vyhovali. Na základe toho, že našli adekvátnu budovu, ďalej pokračovali v procese vybavovania potrebných povolení. Povolenie zaoberať sa zberom rôznych druhov vydáva Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia. Higia by tam teda mala podať žiadosť a v prípade, že dostane kladnú odpoveď, len potom prichádza k obecným orgánom Obce Báčsky Petrovec, kde sa vybavuje povolenie na prácu v tomto odbore. Ak je povolenie kladné, predkladá sa na verejnú rozpravu.
V prípade Higie sme mali trochu zmenené poradie krokov: podnik najprv chcel zmapovať situáciu v obci a vzhliadnuť, ako sa zachovajú občania ohľadom tejto problematiky, či v prostredí „dozrelo“ povedomie o nevyhnutnosti takéhoto zberu. V prípade, že občania a inštitúcie budú proti tejto činnosti, v petrovskom prostredí ďalej vôbec neplánovali podnikať kroky, ani od pokrajiny požadovať povolenie, ale ísť do iného prostredia. Práve verejná rozprava v Petrovci ukázala, zároveň aj rozhodnutie Rady Miestneho spoločenstva Petrovec, ktoré bolo proti takejto činnosti, že občania nebudú súhlasiť so skladovaním. Po uplynutí lehoty pre verejnú rozpravu, a bolo to krátko pred Vianocami, podnik Higia prerušil všetky aktivity v procese vybavovania akýchkoľvek povolení pre činnosť v Petrovci a upustil od tohto prostredia.
Cestou vyhlásení verejných osobností sa prostredníctvom médií až vtedy začali natískať nepravdivé informácie, či skôr dezinformácie o tom, čo sa plánovalo skladovať. Že z tejto iniciatívy nebude nič, vedeli sme už pred Vianocami, ale rozprávka sa stále viac rozpútavala a naberala zlý smer. Žiaľbohu, nik s nami nekontaktoval, aby získal pravdivé informácie a zodpovedne tvrdím, že sme takúto negatívnu kampaň a vášne mohli zastaviť zavčasu. Petrovčania mohli mať pokojné Vianoce a nemuseli sa zaoberať zbieraním petičných podpisov atď., – tvrdí Kevenský a dodáva: – Znovu sa prejavilo základné pravidlo pri nedorozumení, že treba vypočuť obe strany. Vo verejnosti kolovali zoznamy rôznych druhov odpadov, ktoré by sa tu mali dočasne skladovať. Podnik Higia mal v úmysle skladovať výlučne využité motorové oleje v špeciálnych nádobách, konať zber olejovej ambaláže, teda aby občania a podniky po ich využití motorové oleje, ambaláž a omastené handry neodhadzovali spolu s komunálnym odpadom alebo do zeme, ako je teraz praxou, ale aby ich organizovane zbierali a odkladali. Po nazbieraní množstva vhodného na prepravu nákladným autom všetko toto by sa vyviezlo do zahraničia na recyklovanie. Tvrdím, že tu nešlo o žiadne farby, ani o žiadne toxické látky, pesticídy a ostatné nebezpečné látky. Takmer každý z nás doma má aspoň liter motorového oleja a nepovažujeme to za nebezpečný odpad. Pri štandardnej klasifikácii odpadov využité oleje patria do skupiny nebezpečných. Bolo počuť na ulici aj chýry o znečisťovaní ovzdušia a zamorenia vody touto prevádzkou, ale v podstate šlo o úmysel pôsobiť ekologicky a nie zamoriť prostredie, ako sa viacerí pokúšali predstaviť túto aktivitu. Nešlo o prevádzku, čiže továreň, ale iba o dočasné zbieranie a skladovanie olejov a v žiadnom prípade by sa nepodnikalo nič bez schválených povolení. A na verejnom zhromaždení bolo počuť vyhlášky, že zberové sudy sú už v Business parku, čo po prehliadke objektov vyvrátila obecná inšpektorka pre ochranu životného prostredia a zápisnicou potvrdila, že žiadny odpad v Business parku nenašla – pokračuje v ozrejmovaní problému riaditeľ a uzaviera:
– Plánovaný tranzitný sklad by bol vedľa našej správnej budovy a azda si niekto nemyslí, že by sme niekomu dovolili, aby dákou nebezpečnou činnosťou uškodil najprv nám a podnikom v rámci podnikateľského areálu, a potom aj ostatným občanom Petrovca.
Či teda pri nedostatku overených informácií v tomto prípade verejnosť reagovala impulzívne, a tak prostredie prepáslo ekologicky pozdvihnúť svoje prostredie, sa už len ťažko dozvieme. Zostáva však nezodpovedaná otázka, či náhodou nezaúradovali aj niečie osobné záujmy a či petrovská a širšia verejnosť nebola svedkom toho, že sa úmyselne z komára robil somár, a či tí, ktorí najviac hovorili o znečisťovaní životného prostredia vlastne (ne)robili proti ochrane životného prostredia, lebo sa oleje a handry aj naďalej budú zahadzovať do komunálneho odpadu alebo vylievať do záhrady.
Jaroslav Čiep