Šestnásť matíc – 2 500 členov

Chorvátsko uznáva 22 národnostných menšín. Medzi nimi sú aj Slováci. Jedine ich a počet Bosniakov sa zvýšil podľa posledného sčítania obyvateľstva. Ich strešnou organizáciou je Zväz Slovákov v Chorvátsku. Zoskupuje všetkých tamojších 16 matíc slovenských. Jeho tajomníčka Branka Baksová je zároveň členkou Rady pre národnostné menšiny v Chorvátskej republike. V úvode rozhovoru sa ju pýtame, kedy vznikali slovenské matičné organizácie v Chorvátsku.

– Keď sa bývalé Československo rozdelilo na dva štáty, uvažovali sme o tom, aby sme si založili samostatný zväz (dovtedy v Chorvátsku pôsobil Zväz Čechov a Slovákov – pozn. J. B.). Tri folklórne spolky – z Jelisavca, Josipovca a Markovca – boli iniciátori tejto myšlienky. Najprv sme sa volali Matica slovenská v Chorvátsku a 14. júna 1992 bol založený Zväz Slovákov v Chorvátsku. Postupne sa nám pridali aj matice z ostatných prostredí, teraz ich súhrnne máme 16 a v rámci nich je činných 2 500 členov. Členské poplatky si platia buď ako jednotlivci, alebo formou rodinného členského.

– Čo je vlastne náplňou práce matíc?

– Sme hrdí na to, že aj matice, ktoré majú za sebou päť- – desaťročnú prácu, sa aktívne zapojili do pestovania slovenského jazyka, keďže v rámci nich pôsobia spevácke, tanečné a hudobné skupiny. Každá z matíc má už nejaké vlastné tradičné podujatie: Iločania majú Ilocké leto, Osiječania  – Predvianočný koncert, Soľančania – Dni Slovákov v Soľanoch, Radošania – Váľanie mája, Jelisavčania – Večer korbáčikov, Našičania – Z kopaníc do Našíc (donedávna aj Bál Slovákov a priateľov), Markovčania – Večer polesniakov (etno gastro podujatie, na ktorom sa ponúkajú jedlá zo zemiakov), matičiari v Zokovom Gaji – Žatevné slávnosti, v Lipovljanoch sú spoluorganizátormi Lipovlianskych stretnutí, v Međurići tiež majú Dni Slovákov, v Josipovci – Slováci do Drlaku, v Rijeke – Dni kultúry, v Jakšići – Slováci Slovákom. Od roku 2002 vidno aj vydavateľskú expanziu, na čom má zásluhy aj bývalý predseda zväzu Ondrej Kuric, ktorý teraz pôsobí ako poradca pre slovenský jazyk v Chorvátskej republike.

– Ako sa veci majú v oblasti školstva?

– Slovenský jazyk sa teraz už vyučuje v dvanástich základných školách a v dvoch stredných. Nakoľko je mi známe, v aktuálnom školskom roku slovenčinu sa učí 546 žiakov. Kráčame, pomaly, snažíme sa čeliť asimilácii, koľko len môžeme, a dúfam, že spomenuté podujatia sú tá pravá cesta k tomu, aby sa aj naša mládež, naše deti a vnúčatá niečomu naučili od nás a pokračovali ďalej.

ODCHÁDZAJÚ, ALE SA AJ VRACAJÚ

– V ktorých prostrediach a akým spôsobom sa vyučuje slovenský jazyk?

– Deti sa učia slovenčinu v základných školách v Iloku, Jelisavci, Markovci, Našiciach, Josipovci, Lipovljanoch, Međurići, Jakšići, Soľanoch, Radoši a Osijeku (tu až v troch školách), naposledy aj v Zdencoch a Novej Bukovici – na návrh matíc slovenských zo Zokovho Gaja a Miljeviec, tiež v stredných školách v Iloku a (od predchádzajúceho školského roku) aj v gymnáziu v Požege. Slovenský jazyk sa vyučuje fakultatívne, žiaci majú dve hodiny v týždni, plus jednu hodinu kultúry. Známka zo slovenčiny sa započítava do priemeru, čo je dobre aj pri zápise do strednej školy. Dobre je aj to, že posledných desať rokov veľa našich stredoškolákov odchádza na štúdiá na Slovensko a mnohí z nich sa vracajú. Každý rok nám Slovensko prideľuje tri štipendiá pre riadnych študentov, jedno doktorandské a jedno pre náhradníka, a vždy ich využijeme všetky. Za posledných 10 – 15 rokov na Slovensku vyštudovalo zo 20 našich študentov a asi toľko je ich teraz tam. Prevažne študujú slovenský jazyk, ale aj iné odbory: poľnohospodárstvo, psychológiu, elektrotechniku…

– Máte prípadne zistenie o tom, či sa, po návrate, majú kde zamestnať?

– Slovenčinárov tu stále potrebujeme, žiaľ, pokiaľ ide o vysokoškolsky vzdelaných ľudí, zdieľame osud väčšinového národa: aj u nás je veľa nezamestnaných mladých ľudí.

– Ako si matice zabezpečujú prostriedky na činnosť?

– Všetky matice majú zhruba 350 rôznych vystúpení a programov v roku. Na činnosť v roku 2013 sme – prostredníctvom projektov – len zo štátneho rozpočtu dostali zhruba 1,4 milióna kun na činnosť našich 16 matíc a na vydávanie časopisu Prameň. Okrem toho sme dostali aj rôzne donácie zo žúp, miest a obcí. Píšeme projekty aj na Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Asi 85 % prostriedkov získavame zo zdrojov nášho štátu, zhruba 10 % zo Slovenska a ostatné z členských poplatkov a od sponzorov. Chcem zdôrazniť, že sme spokojní s pomocou chorvátskeho štátu, lebo podľa počtu Slováci sú medzi národnostnými menšinami na 17. mieste a podľa pridelených prostriedkov sme na 5. mieste.

SPLYNÚ SPOLKY S MATICAMI?

– Hovoríte iba o maticiach. Čo je so spolkami? Fungujú vôbec?

– Áno. Povedzme v Markovci máme Maticu a Slovenský kultúrno-umelecký spolok Franja Strapača, v Jelisavci pôsobí SKUS Ivana Brníka Slováka, v Josipovci SKUS bratov Banasovcov a v Iloku SKOS Ľudovíta Štúra. Matičné a spolkové aktivity sú podobné, prelínajú sa. Spolky priamo prostriedky nedostávajú; matice píšu projekty aj pre ich činnosť. To sú viac-menej tí istí ľudia. Roku 2014 sa u nás zmenil zákon o spolkoch; je dosť rigorózny, urobený podľa pravidiel Európskej únie. Ľudia chcú tancovať, spievať a hrať, každý sa však obáva „papierov“, takže uvažujeme o tom, aby sme zlúčili spolky a matice, aby sme sa volali napríklad Matica slovenská Franja Strapača, teda aby v názvoch zostali názvy spolkov, a zároveň, aby sme sa vtesnali do zákonných rámcov, o to skôr, že robíme všetko spolu. Nositeľmi lokálnych, ale aj zväzových podujatí, akými sú folklórne prehliadky dospelých a detských súborov či festivalu Keď sa ruža rozvíjala, je síce Matica, ale bez spolkov by sme to nezvládli.

                                                                                                                                  Juraj Bartoš