Pre „odborníkov“, ktorým ale spisovná slovenčina neleží pri srdci a srbské a slovenské prešľapy ešte ako vedia použiť „v tom správnom znení“, je také samozrejmé vyjadrovanie typu: „Cievy kládli do zeme.“; „Voda v cievach bola znečistená.“ … Veď čo je na tom zle?! Či azda niečo tu nie je v poriadku? Cievy ako cievy, no a čo?! Dokonca aj v srbčine sa „cievy“ zakopávajú do zeme, „cievami“ tečie voda etc. Avšak pozrime sa, ako je to v spisovnej slovenčine s cievami a rúrami…
Rúra je slovenské slovo; ním sa označuje duté teleso valcovitého tvaru na vedenie tekutín alebo plynov: odkvapová, kanalizačná rúra, alebo z rúry sa dymí… A už podľa tohto vidieť, že sa do zeme nekladú cievy, ale rúry. Sústava rúr na rozvod kvapalných alebo plynných látok je potrubie; a môže byť vodovodné, plynové. V srbčine je to cevovod a rúry sú cevi.
Rúrou voláme aj to, čo sa podobá rúre, povedzme papier zvinieme do rúry. Aj živočíšny orgán rúrkovitého tvaru je rúra: zažívacia rúra. Ale rúra je aj súčasť sporáka, konštrukcia na pečenie pokrmov: plynová, elektrická rúra.
A zase rúrka, ktorá v organizme rozvádza krv, miazgu, je cieva; nejeden z nás trpí na choroby kôrnatenia, vápenatenia ciev alebo na cievne choroby. Nie nám je neznámy ani fakt, že srdcovo-cievny (kardiovaskulárny) systém rozvádza krv po ľudskom tele, dodáva tkanivám kyslík aj živiny a odstraňuje odpadové látky. V rastlinách cievy rozvádzajú výživné látky. Zdrobnenina slova cieva je cievka; okrem spomenutých významov cievy či cievky, cievkou voláme aj dutý valcový predmet na navíjanie priadze, drôtu ap.: indukčná cievka a katéter: zavádzať cievku do tela.
Anna Horvátová
Kultúrna a vedecká spoločnosť Ivana Krasku vyzýva organizácie Slovákov žijúcich v zahraničí so sídlom mimo územia Slovenskej republiky, ako aj organizácie so sídlom v SR, ktoré majú vo svojom predmete činnosti problematiku...
Čítaj viacDetailsPred niekoľkými dňami, presnejšie 25. decembra, si slovenská verejnosť pripomenula nedožitých 90 rokov Albína Brunovského, maliara, grafika, ilustrátora, autora návrhov na bankovky a známky, dlhoročného pedagóga na VŠVU v Bratislave, spoluzakladateľa medzinárodnej...
Čítaj viacDetailsPred ukončením kalendárneho roka vyšlo aj prvé číslo týždenníka Hlas ľudu na rok 2026. Na titulnej strane sú prezidenti dvoch krajín – Slovenska a Srbska. Prílohou čísla je Mozaika, a pravidelné rubriky...
Čítaj viacDetailsPorota Kultúrneho centra Vojvodiny Miloša Crnjanského pre udelenie Medaily kultúry za multikulturalizmus a interkulturalizmus za rok 2025 pracovala v zložení: Dr. Valentina Čizmarová, Martin Prebudila a prof. Dr. Dragan Stanić, predseda. Na...
Čítaj viacDetails
