Na „odvratné“ lieky sme „odporní“?

„Na sirupy, lieky alebo epidémie sme už odporní, porasty ozimín sú na mráz odporné, včely sú odporné na choroby…“

My dolnozemskí Slováci tomuto rozumieme, ale aké prídavné meno v spisovnom jazyku v tejto súvislosti použiť?! V slovenčine prídavné meno odporný existuje, avšak jeho význam sa líši od významov v srbčine. Odporný je vzbudzujúci odpor, protivný, ošklivý, ohavný, hnusný, mrzký: odporný zápach, odporný výzor, odporný zvuk – preberáme z Krátkeho slovníka slovenského jazyka. Odporný či nesympatický, antipatický môže byť aj človek. Aj neznesiteľný (ktorý sa nedá vydržať); a aj pomery v spoločnosti, žiaľ, bývajú neraz neznesiteľné. Odporná, nepríjemná, protivná býva chuť jedla. Vyvolávajúci hnus alebo negatívny pocit je hnusný, ohyzdný, ohavný, zlý. Aj počasie môže byť hnusné, zlé, ale zato aj príjemné a dobré. My ľudia sme, žiaľ, vstave vykonať aj ohavný, ohyzdný, zlý čin, ale aj dobrý; a môžeme mať aj hnusný, ohyzdný výzor, ale aj príjemný. Odporné, nechutné, bridké môže byť aj jedlo, – ale aj dobré, chutné – aj nemilý, bridký hmyz. Vonku vie byť odporná, ošklivá, mrzká pľušť a aj správanie môže byť mrzké, škaredé.
Slovenskému slovu odporný v srbčine prináleží prídavné meno odvratan, a tak pod vplyvom mladej generácie so svojráznym prifarbením v našskej podobe znie to „odvratný človek, autobus, odvratná žena, chuť, odvratne vyzerať“, čo aj zmäkčíme, aby vyznievalo po slovensky.
Na vyjadrenie tej našskej „odpornosti“ v spisovnej slovenčine je prídavné meno odolný: schopný odolávať: človek odolný proti infekcii, odolná rastlina; pšenica odolná proti mrazu, vinič odolný proti pehavosti, ale aj baktérie, vírusy odolné proti liekom; vždy v datíve s predložkou proti.