O dolnozemskej spolupráci

OPÝTALI SME SA ZA VÁS: ALŽBETA HOLLEROVÁ-RAČKOVÁ, PREDSEDNÍČKA CELOŠTÁTNEJ SLOVENSKEJ SAMOSPRÁVY V MAĎARSKU

Na samom konci prvého polroku, 30. júna tohto roku, v rámci pobytu v Novom Sade, predsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku pani Alžbeta Hollerová-Račková navštívila i redakciu Hlasu ľudu. Na záver toho intenzívne pracovne stráveného utorka nedalo sa neopýtať sa ju:

– Čo bolo účelom vašej návštevy a bola prvou v tejto funkcii?

– Áno, je to moja prvá návšteva v Srbsku v tejto mojej funkcii. Hlavným cieľom bolo rokovať s predstaviteľmi NRSNM a Demokratického zväzu Čechov a Slovákov v Rumunsku o dolnozemskej spolupráci. Menovite, hlavne aktuálne o Dolnozemskom Slovákovi, kde nastali a nastanú aj v budúcnosti určité zmeny v redakčnej rade. Vlastne sme sa začali zapodievať tým, ako prispôsobiť tohtoročný vydavateľský plán finančným prostriedkom, ktoré sa nám podarilo získať na projekty dolnozemskej spolupráce. Treba povedať, že v tomto roku je tých peňazí menej ako býva. Vlastne na nasledujúcom zasadnutí redakčnej rady v novom zložení budeme hovoriť práve o tom, čo z tých peňazí dokážeme urobiť. Pravdepodobne budeme musieť urobiť dvojčísla namiesto samostatných čísiel Dolnozemského Slováka a možno budeme musieť zredukovať aj počet kníh, ktoré vyjdú v knižnici Dolnozemského Slováka v priebehu tohto roka. Ale je to ešte predčasne hovoriť, lebo sa o tom budeme rozprávať na nasledujúcom, pravdepodobne už v blízkej budúcnosti usporiadanom zasadnutí redakčnej rady. Lebo podľa môjho názoru treba začať s prípravou jednak čísel Dolnozemského Slováka a treba sa rozhodnúť aj o tom, čo všetko v tomto roku dokážeme vydať ako prílohu tohto časopisu. Osobne mi veľmi záleží na tejto spolupráci, lebo aj sama pochádzam z Dolnej zeme. I keď žijem od roku 1986 v Budapešti, no som zo Slovenského Komlóša, takže si plne uvedomujem význam tejto spolupráce a hlavne jej význam pre naše deti a pre našich mladých. Preto, že u nás v Maďarsku sme na tom podstatne horšie, čo sa týka znalosti slovenského jazyka aj povedomia našich mladých ľudí. A preto nám veľmi pomáha, že sa môžu stretávať so slovenskými mladými ľuďmi zo Srbska a z Rumunska.

Oto Filip