Zmeny pokroku sa začali prv, než sa nám stali voľby, a teraz búrka len silnie. Veď tí, ktorí majú v ruke holuba (pozor, holub môže symbolizovať aj strach či nečistú dušu!) si boli istí vo víťazstvo.
Nik im však neberie ani štipku práva na presvedčenie vo volebnú výhru. Veď keby sa niekto aj chcel podujať na to, nemá k dispozícii základné zbrane: ani ľudské, ani materiálne zdroje. Mediálne ešte menej. Nastáva mediálna tma, alebo ako niektorí novinári hovoria: prichádza k vyfarbovaniu do ružova všetkých médií, ktorým sa doteraz darilo vymaniť sa z politickej závislosti (aspoň tej okatej). Dajsamisvete, ružová budúcnosť je predo dvermi. A medzi štyrmi múrmi svetlo pomaly zhasína.
Keď prichádza k preberaniu moci politikmi (alebo v singulári: politikom) s autokratickými chúťkami, budzogáne v ich rukách najprv spadnú na médiá. Čerstvým príkladom toho je Rádio-televízia Vojvodina, donedávna akási oáza profesionálneho novinárstva a názorovej plurality. Rýchlo sa teda žiadalo takú oázu v Panónskom mori vysušiť! Veď mediálna púšť rodí najlepšie výsledky, ako je napríklad manipulácia davom. Tej sucho prospieva.
Púšť v médiách alebo médiá v púšti veľmi rýchlo stlačia spúšť pomyselnej, nie doslovnej, pištole namierenej smerom k nám, obyčajným ľuďom, ktorí sme už aj tak dávno dehydrovali napriek silným spŕškam viacročných (či desaťročných?) sľubov o lepšom zajtrajšku. No čo je pre nás táto spúšť, keď mnohí už ani prstom nehneme. „Upratovanie“ v médiách, ako je RTVV, a ktoré vraj príde aj k nám, však hrozí, že paralyzuje aj myseľ.
Hrozí, že nám myseľ budú bystriť násilnými metódami, ktoré sú dobre známe z 90. rokov. Kde sa znovu podeje sloboda prejavu, ktorú sme si celkom neosvojili ani v uplynulom období, poznačenom termínom autocenzúra? Autocenzurujeme sa alebo samovraždíme aj v týchto dňoch, ktoré prinášajú zmeny. Zmeny sú život. Ale meniť násilným spôsobom?
Holub (nie mieru) je v rukách pokrokovo zmýšľajúcich ľudí, ktorí vraj prinášajú tieto zmeny. Všetci vieme, že holuby patria medzi lietajúce zvieratá a z ruky môžu… Áno, môžu. Ale ľudia tu zostávajú žiť. Ak sa nevysťahujú.
Vladimíra Dorčová-Valtnerová