Ani po troch mesiacoch po uskutočnení parlamentných volieb v Srbsku nemáme formovanú vládu.
Podľa jedných dobre informované zdroje, podľa iných zlé jazyky špekulujú, že brzdenie formovania novej republikovej výkonnej moci spôsobujú neviditeľné ruky západných a východných svetových veľmocí, ktoré Srbsko považujú za svoju marionetu. A ťahajú jej povrázky raz na východ, raz na západ. Existenciu nátlakov potvrdili aj slová už trojmesačného mandatára, ktorý pred niekoľkými dňami vyhlásil, že „nemôže formovať vládu, ktorú sám nemôže podporiť“ a že „ak sa mi podarí formovať ju, tak ju formujem, ak sa nepodarí, tak ju formuje niekto iný, koho ja navrhnem“.
Bola to iba slabá chvíľa technického premiéra, verejná ponosa z vonkajších politických diktátov, alebo premyslený čin predstavovania seba ako mučeníka, ktorým by sa opäť opantávali ľudové masy? Budúcnosť pravdepodobne dá odpoveď, ale pravdivú a úplnú informáciu možno prinesie iba ďaleký zajtrajšok, ktorého svedkami my asi už nebudeme. A možno ani nie.
Hviezdy nad nami zostávajú nemí svedkovia každého ľudského skutku a myšlienok, tak aj činov politikov, ktorí v zákulisí šijú naše dni. Na javisku ukazujú mierumilovné tváre, spoza ktorých však navzdor maskám usilovných krajčírov vykúkajú vlastné záujmy mocnárov, bažiacich po moci. Astrálne svety kukajú a neveria v úprimnosť politikov, čo azda možno označiť ako oxymoron, keďže úprimnosť ako cnosť a politika sa navzájom vylučujú. V politických kuloároch úprimnosť nadobúda iný význam – drsnejší, ale iba pre obyčajných ľudí. Ani hviezdy, ani voliči neveria v reálnu možnosť proklamovanej štátnej duálnej orientácie EÚ – Rusko, lebo podľa odborníkov aj tam je zakopaný – oxymoron. Ale naša krajina je exkluzívnym domovom (žiaľ, nie dovolenková destinácia) mnohých protirečení v oblasti politiky.
Politici našich dní sú opravdivé hviezdičky na astrálnej mape politikov. Sú v spoločnosti podobných politikov z iných svetadielov. Určite sa tam nájdu druhovia podľa veľkosti alebo počtu afér zo Slovenska, ale aj podľa autoritatívnych chúťok z Turecka; čiže naša politická scéna nič nové neprináša. V tom je ten háčik, kameň úrazu pre voličov: dokedy bude politika bezpečným miestom pre nepoctivosť, ctižiadostivosť a chamtivosť. Politické nebo by už mohlo ponúknuť aj nefalšované hviezdy a nie iba hviezdičky.
Vladimíra Dorčová-Valtnerová