Pokrajinský rozpočet na rok 2017 – 63,6 miliardy dinárov

V pokrajinskom Zhromaždení prebieha ôsme zasadnutie Zhromaždenia. Ústredným bodom je pokrajinský rozpočet na rok 2017.

Predseda pokrajinskej vlády Igor Mirović pred začiatkom zasadnutia vyhlásil, že rozpočet na rok 2017 vynáša 63,6 miliardy dinárov. Bude o zhruba 10 % väčší než tohtoročný.

„Aj keď  tento rozpočet môžeme nazvať rozvojovým omnoho viac prostriedkov sme usmernili na zdravotníctvo, rekonštrukciu základných a stredných škôl, ustanovizne sociálneho charakteru. Príjmy, ktoré bude mať Vojvodina a tie, ktoré bude republika usmerňovať pre Vojvodinu vynášajú viac ako 7,3 %. Tohto roku nehovoríme o percentách, ale o projektoch, ktoré sa realizujú a o výsledkoch,“ povedal Mirović.

Zdôraznil, že je veľmi dôležité oznámenie predsedu vlády Aleksandra Vučića, podľa ktorého na budúci rok bude Vojvodina mať zákon o financovaní.

Pokrajinská tajomníčka pre financie Smiljka Jovanovićová zdôraznila, že sú zabezpečené prostriedky na financovanie príplatku na tretie a ďalšie dieťa (zabezpečili 633 milióny dinárov). Aj naďalej budú hradiť cestovné trovy pre žiakov a podporia aj 160 rodín, ktoré sa rozhodnú pre mimotelové oplodnenie.

Za a proti

Rozpočet podporili poslanci Socialistickej strany Srbska. V mene poslancov tejto strany Pavle Budakov rozpočet ocenil ako najlepší za posledné roky, keďže „má v sebe prvky rozvoja a je sociálne orientovaný“.

Návrh rozpočtu nepodporili poslanci Demokratickej strany. Príjmy ocenili ako nereálne. Proti návrhu hlasovali aj poslanci Srbskej radikálnej strany. „Na základe analýzy návrhu rozpočtu je jasné, že sa rok 2017 nebude podstatne odlišovať od tohto roku a už sme viackrát konštatovali, že v minulom období sa Vojvodina nerozvíjala, ale živorila,“ povedal Ɖurađ Jakšić, predseda poslaneckej skupiny Srbská radikálna strana.

Výstavbu novej budovy RTV, pre ktorú pokrajina vyčlení 995 miliónov dinárov, ocenil ako veľmi drahý projekt a neúspech. Podľa neho tie prostriedky mohli byť usmernené na iné projekty, dôležitejšie. „Priestorové problémy sa mohli doriešiť aj napr. adaptáciou budovy novosadského Dnevniku, ktorý má tisíce štvorcových metrov nevyužitého priestoru,“ povedal Jakšić.