Nový rok, nový plamienok

Prvý deň nového kalendárneho roku je pre jedných zvláštny, pre iných iba všedný deň.

Väčšina z nás striedanie rokov na kalendárnom piedestáli využíva na bilancovanie minulých dní, plánovanie budúcich. Novoročné predsavzatia sa v našich návykoch usalašili ako perpetuum mobile, ktoré predstavuje hnací motor na schvaľovanie rozhodnutí vplývajúcich na vypracovanie akejsi stratégie na zlepšenie vlastného „ja“.

V období, v ktorom čas plynie rýchlejšie ako kedysi, v ktorom virtuálny život je takmer v prevahe nad reálnym a skutočné ľudské hodnoty skrýva more nemravných prejavov a skutkov jednotlivcov, ktorí chtiac-nechtiac majú silný vplyv na formovanie budúcich generácií, pracovať na sebe vyzerá ako nemožná misia. Mnohí jednotlivci však dokazujú, že ide o veľký omyl. Len sa treba poobzerať vôkol seba, určite vynikne aspoň jedna osoba, ktorá v konzumnej dobe zozbierala sily a namiesto plastickej tváre celému svetu ukazuje svoju bohatú duchovnú tvár.

Na naše životy veľký vplyv, samozrejme, má aj politika. Preto vedľa neustálej práce na modelovaní mravného človiečika vo vlastnej duši, človek, žijúci tu a teraz, by mal mať aspoň štipku poznatkov o základných pochodoch na politickom poli. Tie totiž vytvárajú prostredie spoločenské, ekonomické, ekologické, kultúrne a i., v ktorom obyčajný homo sapiens žije a tvorí. Človek súčasnosti musí byť aj homo politicus, čiže politické zviera, ako ho pomenoval grécky filozof Platón, ktorý mal utopistické vízie spravodlivého štátu. Ale dejiny a súčasnosť nás učia, že spravodlivý štát neexistuje.

Preto je dôležité, aby každý človek vlastnil aspoň základné politické vedomosti a aby sa informoval o politickom dianí vôkol seba. Pretože človek je ten, ktorý volí – štát.  Preto na začiatku nového roku, v ktorom na nás čakajú najmenej jedny (politické) voľby, a to prezidentské, uvažujme nad potrebou po angažovaní sa – aktívne či pasívne – v oboch spomínaných sférach. Veď obe sú dôležité pre naše životy.

Nové začiatky

Nástup nového roka možno vnímať aj ako novú horiacu sviecu, ktorej plamienok predstavuje znak nádeje, symbol cesty k rajskej budúcnosti. Nezabúdajme, že cesta je dôležitejšia od cieľa. Preto sa netreba báť dohorenia sviece. Tá vždy dohorí. Ale vždy je poruke aj nová (hoci neviditeľná), ktorú zažneme len čo vyprchá dym po predchádzajúcej. A viete čo? Život pokračuje aj vtedy, ak siahneme po sviečke inej farby, vône, 3D.

Nech teda žijú nové začiatky a nové plamienky!