Obrazy plné nehy a pozitívnych pocitov vytvorené akvarelom autorky Márie Nagyovej a olejomaľby insity s oživenými spomienkami na detstvo, dedinu, každodenný život v nej, ale aj čaro významných zvykov a sviatkov autora Miroslava Potomu, včera v Galérii insitného umenia v Kovačici priam volali a vábili pohľady milovníkov výtvarného umenia.
Po uvítacích slovách, Anna Barcová-Žolnajová, úradujúca riaditeľka GIU zároveň predstavila aj túto dvojicu slovenských autorov.
„Autorka Mária Nagyová svoje sklony k výtvarnej činnosti realizovala už od detstva, odborného usmernenia sa jej dostalo na strednej i vysokej škole a jej výtvarné ambície trvajú až dodnes. Motívy pre svoju maliarsku tvorbu nachádza vôkol seba. Dominujú inšpirácie prírodou a kvetinové zátišia. Výtvarný prejav autorky charakterizuje realistické zobrazenie skutočnosti a jeho jemná štylizácia. Svoje estetické a umelecké zámery realizuje v lazúrnej jemnosti, ale aj v pastóznej štruktúre. Je „doma“ v rôznych technikách, využíva akvarel, olejomaľbu, maľbu temperou a akrylom. Farby jej obrazov symbolický zachytávajú poéziu tvarov a vôní prírody.“
„Zmysel pre krásu je jej vrodený. Rovnako aj záujem o tvar a túžba po zanechaní vlastnej „stopy“ v podobe farebného znaku. Maľuje pre radosť a na svoj spôsob, ale vždy je prístupná zmene. Pevná ruka a citlivé srdce spája racionálne s emóciami. Pozoruje svet, aby nový stvorila. Maľuje to, čo vidí, inokedy najprv maľuje, až potom to vidí. Tvorivá činnosť je pre Máriu stav bytia, objavovaním samej seba a radosťou z vlastnej kreácie. A preto jej obrazy majú neopakovateľné čaro a atmosféru. V celej svojej doterajšej tvorbe je verná prírodnej tematike a lyrickej poetike,“ povedala Barcová-Žolnajová.
Okrem dobrého vína, návštevníci mali nevšednú príležitosť pokochať sa aj v krásnych obrazoch autora Miroslava Potomu, ktorý žije a tvorí v Stročíne, okres Svidník, kde už ako školák navštevoval výtvarné krúžky a zúčastňoval sa rôznych výtvarných súťaží.
„Na umeleckú priemyslovku sa nedostal a tak po ukončení inej strednej školy ostáva pracovať v Košiciach. V roku 1986 sa vrátil do svojej rodnej dediny, kde znovu začína tvoriť a zapájať sa do kultúrneho života nielen vo svojej obci. Krásy prírody svojho rodného kraja prezentuje v krajinárskej tvorbe. Využíva na to rôzne výtvarné techniky ako napr. kresby, pastely, olejomaľby aj linoryty a zúčastňuje sa od okresných, cez krajské, až po celoslovenské výstavy Výtvarného spektra usporiadané Národným osvetovým centrom (NOC), kde získava aj niekoľko ocenení. Maľuje na plátno, sololit, sklo a drevo. Miroslav Potoma je členom výtvarných klubov vo Svidníku, Stropkove a Detvianskej umeleckej kolónie v Detve. Svoju tvorbu okrem Slovenska vystavoval aj v Čechách, Poľsku, Nemecku a Francúzku. Maľovanie je pre neho koníčkom, sviatkom a oddychom,“podčiarkla úradujúca riaditeľka GIU.
K slávnostnejšiemu ovzdušiu podujatia prispeli kovačickí hudobníci, Emil (starší) a Emil (mladší) Nemčekovci, ktorí zahrali splet slovenských ľudových piesní.