K novému Zákonu o národnostných radách

Tematickú schôdzu Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny zvolali na včerajšie odpoludnie do Báčskeho Petrovca. Presnejšie do zasadačky Obce Báčsky Petrovec, kam prišla časť členov NRSNM. Tiež ďalšia hŕstka jednotlivcov z ostatných národnostných inštitúcií a združení občanov.

Podnet na včerajšie stretnutie bola verejná rozprava o Pracovnom texte Predbežného návrhu zákona o zmenách a doplnkoch Zákona o národnostných radách národnostných menšín. O Predbežnom návrhu Zákona sa zmienil prof. Dr. Miroslav Vitéz, člen pracovnej skupiny na prípravu novely zákona, ktorého naša národnostná rada delegovala do tohto telesa.

Schôdzu viedla predsedníčka NRSNM Anna Tomanová-Makanová a rozpravy sa aktívne zúčastnili viacerí prítomní jednotlivci.

Už z letmého pohľadu na navrhnutú novelizáciu zákona vidno, že v navrhnutých zmenách a doplnkoch zákona sa sprísňuje kontrola práce národnostných rád.

Okrem toho v zákone sa uvádza, že sa o členstvo v národnostnej rade nemôžu uchádzať členovia orgánu politickej strany. Členom národnostnej rady podľa navrhnutých doplnkov nemôže byť ani funkcionár, vymenovaná osoba alebo vedúci v orgánoch štátnej správy, v pokrajinskom orgáne správy, resp. v orgáne jednotky lokálnej samosprávy, ktorá v rámci svojich kompetencií rozhoduje o otázkach súvisiacich s prácou národnostnej rady.

Pripomienky odborníka

Dr. Miroslav Vitéz pripomienkoval viacerými zásadnými návrhmi vyvodiac oblasť ochrany národnostných menšín upravenú v Ústave Republiky Srbsko od roku 2006, ktorý stanovuje vzor kultúrnej samosprávy (autonómie) národnostných menšín. Tento model ochrany menšín aj naďalej treba rozvíjať. A konkretizovať s cieľom vytvoriť osobitné inštitucionálne podmienky pre jej plnú realizáciu v praxi. V tomto ohľade zákon o národnostných radách by mal aj naďalej vyvíjať, spresniť a zjednotiť reguláciu koncepcie kultúrnej samosprávy národnostných menšín a jej realizáciu prostredníctvom národných rád. Tiež právne postavenie NRSNM ako právnickej osoby (zriaďovanie, vnútornú organizáciu, prácu, verejné oprávnenia, majetok, zodpovednosť, zánik, atď.).

K tomu podal aj špecifické návrhy a poznámky k zmene formulácie jednotlivých článkov, aby rada, ktorej podľa právnych predpisov sú zverené niektoré verejné právomoci, nezávisle rozhodovala alebo sa podieľala na rozhodovaní o konkrétnych otázkach v týchto oblastiach. Text, ktorý prítomní mali pred sebou a Vitéz ako odborník objasňoval, týkal sa aj ďalších tém: stanovenia minimálneho počtu zakladateľov príslušníkov národnostných menšín, terminologického rozhraničenia rady ako právnickej osoby (organizácie kultúrnej samosprávy) a jeho najvyššieho voleného orgánu, právneho postavenia členov NR ako aj (ne)možnosti participovať funkcionárov (členov) politických strán v NR. Nie naposledy aj určenie povahy právnej subjektivity NR a upravenie textu zákona právnym a technickým spôsobom.