Ak aj v januári budú pokračovať teplejšie dni, môžeme ich využiť na prerezanie drevín a na postrek proti kučeravosti. Môžeme sa venovať presvetľovaniu korún ovocných stromov a režeme vinič. V dňoch bez mrazu môžeme robiť zimný postrek. Stromy však treba dôkladne „umyť“, aby bol postrek účinný.
Striedanie teplôt škodí ovocným stromom
Január má podľa kalendára patriť k najchladnejším mesiacom roka, ale skutočnosť často býva iná. Striedanie teplôt ľahko spôsobí popraskanie kôry, ktoré sa neskôr môže stať živnou pôdou na uchytenie najrôznejších chorôb. Na vznik puklín sú náchylné predovšetkým teplomilné stromy, ako napríklad marhule a broskyne, ale tiež niektoré druhy jabloní. Ak sme ich kmene doteraz nenatreli vápenným mliekom alebo neobalili nejakým izolačným materiálom, napr. rohožou, môžeme to ešte urobiť.
Bieliť vápenným mliekom treba najmä kmene broskýň, čerešní, niektorých slivkovín, ale aj mladších jabloní, hrušiek a orecha kráľovského. Na väčších stromoch môžeme bieliť aj kostrové konáre a to aspoň do výšky jedného metra. Bieliť sa odporúčajú aj staré dreviny po zoškrabaní starej kôry, lebo vápenné mlieko pôsobí dezinfekčne, zabraňuje tvorbe machov a lišajníkov. Natrením kmeňov vápenným mliekom zabránime tepelným šokom stromov pri mrazoch. Vápenné mlieko si pripravíme tak, že do 10 litrov vody zamiešame kilogram nehaseného vápna. Stromy je lepšie natrieť dvomi vrstvami, kostrové konáre možno postriekať celé.
Proti silnému slnečnému žiareniu je možné kmene stromov ochrániť aj doskou upevnenou na ich južnej strane.
Rôzne nároky na teplo
Jednotlivé ovocné druhy a ich odrody majú rôzne nároky na tepelné optimum. Najnáročnejšie na teplo sú mandľa a broskyňa, potom je to marhuľa, dula, čerešňa a orech. Menej náročné sú lieska, hruška, slivka, višňa, jabloň a z drobného ovocia ríbezle červené a biele, egreš a malina. Mrazy v čase vegetačného pokoja nie sú také nebezpečné ako neskoré jarné mrazy, keď sa život v strome a rastlinách začína prebúdzať a šťava v pletivách už prúdi, prípadne sú v plnom kvete.