Fenikel sladký (srb. komorač, slatka mirođija, slatki anis, morač, divlja mirođija) ešte stále patrí u nás medzi málo pestovanú zeleninu. Pochádza zo Stredomoria a Prednej Ázie, no niekde sa ako krajina pôvodu uvádza Grécko. V Srbsku sa najviac pestuje vo Vojvodine. V Taliansku je považovaný za národnú zeleninu.
Bohatý na minerály a vitamíny
Obsahuje silice, ktoré dodávajú feniklu typickú vôňu a chuť. Významný je obsah vitamínu C, beta-karoténu, vitamínov skupiny B, vápnika, železa, horčíka a vlákniny. Už v stredoveku sa fenikel používal nielen ako zelenina, ale aj ako liečivá rastlina proti obličkovým bolestiam, proti kašľu a nechutenstvu vo forme vývaru. Má priaznivý vplyv na trávenie, činnosť obličiek a upokojuje nervovú sústavu. Odstraňuje zápchu, znižuje hladinu cholesterolu v krvi, posilňuje imunitný systém, znižuje tvorbu hlienu pri kašli a nádche, taktiež pomáha pri nadúvaní a pocite preplneného žalúdka.
Pestovanie
Jeho latinský názov je Foenicum vulgare var. azoricum (Mill.) Thell. Ide o dvojročnú rastlinu, ktorá je príbuzná feniklu koreninovému. Na rozdiel od neho vytvára hrubé mäsité bázy listových stopiek, zložené do dužinatého splošteného útvaru, ktoré sú konzumnou časťou. Feniklové cibule majú mať bielu alebo bledozelenú farbu, v tmavozelených sa vytvárajú horkasté látky. Preto ho neskladujeme v chladničke dlhšie ako dva dni. Táto zelenina je veľmi chutná v surovom stave do šalátov, alebo predvarená na zapekanie.
V našich klimatických podmienkach sa mu darí, vyžaduje teplé a slnečné oblasti, ľahšie hlinité pôdy s dostatkom živín. Škodí mu však kolísanie teplôt a nedostatok vlahy. Náročný je hlavne na fosfor a vápnik. Pestujeme ho ako následnú plodinu po zbere skorej zeleniny, ako je šalát, karfiol, kaleráb a skoré zemiaky. Na trvalé stanovište ho môžeme vysievať od mája až do júla, do riadkov vzdialených 30 – 40 cm. U nás sa obyčajne seje v júni a na výrobu priesad je potrebných 30 až 40 dní. Priesady, ktoré majú 4 až 5 listov, presádzame na vzdialenosť 50 x 20 cm. Ak ho sejeme priamo na trvalé stanovište, na jeden hektár potrebujeme 3 až 8 kg semena.
Priesady sú citlivé na presádzanie
Po vzídení porast vyjednotíme na vzdialenosť 20 – 30 cm. Priesady pestujeme zásadne v zakoreňovačoch, lebo sú citlivé na presádzanie. Následkom presadzovacieho šoku často vybiehajú do kvetu. Dbáme na to, aby sme ich sadili v smere riadka a aby listy, ktoré sú rozložené pravidelne na dve strany, vytvárali stenu, čím sa uľahčí obrábanie pôdy medzi radmi. Ďalšie ošetrovanie porastu počas vegetácie spočíva v udržiavaní pôdy v kyprom stave a bez burín. Chorobami ani škodcami fenikel sladký netrpí. Mladé rastliny však môžu zničiť slimáky. Zvlášť jemnú štruktúru a chuť získame, keď asi 14 dní pred zberom spodnú časť rastliny opakovane prihŕňame, aby sa vybielila. Zberáme ho od augusta do októbra, v závislosti od termínu výsadby, ale hlavný zber sa začína v druhej polovici septembra a v októbri. Pred príchodom prvých mrazíkov je vhodné porast zakryť netkanou textíliou, teploty nižšie od – 4 °C rastliny zničia. Hektárové výnosy sa pohybujú od 20 do 30 ton.
Skladovanie
Aby sa zelené a svieže mladé listy zachovali čo najdlhšie, potrebuje fenikel sladký určité skladovacie podmienky. Dva až tri týždne ho môžeme uskladňovať pri teplote od 0 do 2 °C a 97 % relatívnej vlhkosti vzduchu. Bez najmladších listov ho za rovnakých podmienok môžeme uskladňovať do osem týždňov.
Semená feniklu zberáme, keď zmenia farbu zo zelenej na hnedú a necháme ich dobre vysušiť. Sú veľmi aromatické a ich žutie osviežuje dych.