„Ach, tá vaša Hlasľuda!“

Asi takto a tomuto podobne vyznievajú občasné komentáre súvisiace s naším jediným slovenským týždenníkom, ktorý sa volá Hlas ľudu. V jeho sedemdesiatročnom pretrvávaní sa mu dostalo aj takéto prímeno – „Hlasľuda“. A nech nehovoríme o obmenách, žiaľ, nesprávnych, typu „v Hlasľude sme čítali“ – pri jeho skloňovaní. Týždenník Hlas ľudu je skutočným hlasom ľudu, hlasom tu žijúcich Slovákov. Po srbsky by sa to dalo povedať, že je glas naroda.

S cieľom, aby sme nášmu týždenníku nekrivdili priveľmi, aby sme sa dokonca nemuseli zahanbiť pri nesprávnej výslovnosti názvu týchto novín, uvedieme, ako sa má skloňovať Hlas ľudu. Ide tu o mužský rod, teda je ten Hlas ľudu, pričom sa skloňuje prvá časť spojenia, teda Hlas, a druhá zostáva nesklonná, a to takto:

nominatív (kto, čo): Hlas ľudu

genitív (od / z koho, od / z čoho): (z) Hlas-u ľudu

datív (komu, čomu): Hlas-u ľudu

akuzatív (koho, čo): Hlas ľudu

lokál (o kom, o čom): (o) Hlas-e ľudu

inštrumentál (s kým, s čím): (s) Hlas-om ľudu

Ako vidieť, názvy informačných prostriedkov sú na tom dosť zle pri skloňovaní, a nie sú v tejto problematike na čistom ani mediálni pracovníci. V prípade skloňovania slova rádio, rovnako tak ako pri skloňovaní Hlasu ľudu, aj tu máme skloňovanie len prvej časti spojenia; má to byť takto: nominatív: Rádio Petrovec, genitív (od / z koho, od / z čoho): (z) Rádia Petrovec, datív (komu, čomu) / lokál (o kom, o čom): (o) Rádiu Petrovec, inštrumentál (s kým, s čím): (s) Rádiom Petrovec.

                                                                                                                            Anna Horvátová