Aj starý dom kedysi zurčal životom

Nuž teda, znovu a zase (sme) sa stretli. Tentoraz už na 57. Slovenských národných slávnostiach. Opäť v Petrovci. Tí, ktorí sa stretnúť chceli – aby na seba nezabudli a aby sa takí zabudnutí, v duchu matičiarskej mantry, nestratili. Ako aj tí, ktorí tam byť museli – z rôznorodých dôvodov. Neprišli mnohí z tých, ktorí na SNS celé roky pripadali ako ich inventár. Jedni sa pominuli, iní sa pobrali v smere opačnom od toho, z ktorého privandrovali naši praprapra… rodičia a známi. Na druhej strane (podobne ako vlani) pribudli jednotlivci, ktorých len prednedávnom pri slovách Slávnosti a/lebo Matica, ako sa povie, čerti brali.

Tak ako hádam za každým ich ročníkom, aj 57. SNS niekto vnímal tak, ako ich pocítil, pokým iní, zrejme zriedkavejší, si trúfli porovnávať ich s predchádzajúcimi. Zistili, že programov znovu a zase bolo neúrekom, a že im nechýbala pestrosť. Niektoré sa na vlas podobali tým z predchádzajúcich rokov, zatiaľ čo sa pri podaktorých organizátori pokúsili o inovácie. Osviežili ich novými témami a novými tvárami. Summa summarum, pri drvivej väčšine programov tohtoročných SNS sa ľudia stretli, porozprávali, pobavili a rozišli. Takmer bez výnimky s chuťou chutného guláša, klobásy či iných gastronomických špecialít. Iní (zrejme málopočetnejší) sa vrátili domov bohatší o nové poznatky z oblastí, akými sú napríklad literatúra a/lebo zdravotníctvo… Mnohí sa pochvalne zmienili o otváracom programe pod názvom Naša kolíska (odznel v piatok večer a videli ho aj televízni diváci v priamom prenose Televízie Vojvodina), kvitujúc ako pozitívum vydarený pokus o oprášenie prvej slovenskej operety (Peknej novej maľovanej kolísky), iní ale zazlievali prehnanú pozornosť (nielen v rámci tohto programu ale vôbec), ktorá sa dostala pätnástemu výročiu založenia a pôsobenia Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny. Zase raz sa ukázalo, že najväčší záujem vládne o folklórne programy; svedčil tomu galakoncert pod názvom Chráňme si korene nášho bytia (v sobotu večer) ako aj detský galakoncert Kde sa dobre vodí, ta sa rado chodí (v nedeľu večer).

Nuž o vkusoch sa škriepiť nehodno, nemožno ale neskonštatovať: spoločným menovateľom SNS 2018 je skutočnosť, že boli pomerne skromne navštívené a že pri jednotlivých segmentoch chýbali, pardon, neboli prítomní ani tí, ktorí platia za ich spoluorganizátorov, ani celebrity z domova i zo zahraničia. Hoci roku 2009 NRSNM vyhlásila SNS za Sviatok všetkých Slovákov žijúcich v Srbsku. Masovosť teda upáda, latka kvality a rôznorodosť sa posúva smerom hore iba v ojedinelých prípadoch. Ani čo by sme už slávností mali plné zuby. Prečo? Možno preto, že (aj) Slovákov je v Srbsku čoraz menej; pri toľkej „dobrote“ alias zvyšujúcej sa životnej úrovni, o ktorej nás sústavne ubezpečujú naši lodivodovia prostredníctvom im blízkych médií, v duchu syntagmy, že veľa dobrého stačí, sa (aj Slováci) poberajú do cudzozemska (ak tak možno označiť Slovensko, kam sa najčastejšie utiekajú). Jednak z toho dôvodu, že je i tých nešťastných peňazí pomenej, predovšetkým ale asi najmä preto, že sme tu už riadne navzájom pohnevaní, že politikárčenie preniklo hlboko do pórov všetkých segmentov života ergo živorenia…

O takto rok, presnejšie 28. augusta 2019 bude tomu okrúhlych sto rokov, ako sa uskutočnili prvé národné slávnosti Slovákov (v Juhoslávii). Slávnosti o rok, azda len, budú zase. Mimochodom, aj dom na ilustračnej fotografii kedysi bol pevnejší, krajší a zurčal životom…