Aj tak budem prváčikom!

28.aug 2014

Aj tak budem prváčikom!

FINANCOVANIE VZDELÁVANIA ŽIAKOV NA SLOVENSKU

Ivana Betková, zástupkyňa riaditeľky základnej školy v Župkove

Ivana Betková, zástupkyňa riaditeľky základnej školy v Župkove

Školská aktovka kedysi bývala aj na Slovensku plná knižiek, zošitov, ceruziek a pier. Roky letia, no tí, ktorí si spomínajú na to, čo nám vždy šibalsky hovorili učitelia – „už nikdy vám nebude tak ľahko, ako vám je v škole“ – teraz môžu porovnávať. A nielen váhu tašky, ale aj povinností. Školáci predsa ani dnes nechodia s ľahkou aktovkou. Ruksaky, hoci moderné, ale nie práve najvhodnejšie pre detskú chrbticu, sú plné knižiek, zošitov, ceruziek. Ako je to za hranicami Srbska? Čo si dnešný prváčik musí zadovážiť, ani nie tak on, ako jeho rodičia? A aká je starostlivosť štátu o žiakov základných škôl? Poďme na návštevu do Základnej školy s materskou školou v Župkove. Veď partnerské vzťahy dedinky s Vojvodinou sú čoraz pevnejšie a vznikajú na rôznych úrovniach, od kultúry až po vzdelávanie.

Ivana Betková je v dedinke na strednom Slovensku neďaleko Žarnovice zástupkyňou riaditeľky základnej školy Ivety Tomášovej. Ako učiteľka prvého stupňa má o vzdelávacích materiáloch žiakov dokonalý prehľad. Štát poskytuje prvákom šlabikár, pracovné listy na matematiku, prírodovedu, etickú výchovu a náboženstvo. Dostávajú aj balíček pomôcok od starostu obce, v ktorom sa nájdu písacie potreby, farbičky či školské dosky. Rodičovské združenie pri Základnej škole s materskou školou v Župkove financuje niektoré doplnkové učebné materiály, ktorými nechce vedenie školy finančne zaťažovať rodičov. Na rodičovskú peňaženku potom zostáva okrem iného peračník a zošity. Okrem spomenutých školských pomôcok školáci potrebujú aj športové oblečenie na telesnú výchovu či prezuvky. „Prvák nemusí mať pero za 5 eur, stačí aj to za 50 centov. Ak rodičia kúpia žiakovi drahú tašku, budú mať drahé vzdelanie. Systém zapožičiavania učebníc zo školy je rovnaký ako kedysi,“ Ivana Betková pripomína, že všetko je vecou postoja médií a rodičov.

Pri jednotlivých predmetoch sa využívajú okrem učebníc rôzne moderné pomôcky. Niektoré z nich si deti nechávajú v škole, iné sa oplatí nosiť domov, pretože domáce úlohy sú aj dnes bežnou súčasťou slovenského školstva. „Veľa závisí od postoja pedagóga. Niektorí netrvajú na tom, aby si deti nosili domov učebnicu, pokiaľ z predmetu nemajú domácu úlohu. V tom prípade si knihu deti ponechajú v škole,“ približuje súčasnú situáciu zástupkyňa školy. Hoci aj to môže byť dvojsečná zbraň… Niektoré deti si totiž radšej nosia všetky učebnice so sebou stále, len aby niečo nezabudli.

Žiaci sa učia v novej budove školy, obkolesenej krásou stredoslovenských hôr

Žiaci sa učia v novej budove školy, obkolesenej krásou stredoslovenských hôr

Podľa slov zástupkyne v tom, ako sa učilo v minulosti a dnes, nie je závažný rozdiel. Ideálne by bolo, ak sa dieťa naučí všetko v škole. „Dieťa nechodí do školy, aby zistilo, čo má robiť doma. Ale ak si deti neprecvičia po vyučovaní učivo prostredníctvom domácich úloh, tak si ho zapamätajú ťažšie,“ hovorí Ivana Betková. Podľa psychohygienických noriem by príprava prváka nemala presahovať 20 – 30 minút denne. Pre najmladších žiakov je v školskom klube detí vyčlenený aj čas na písanie úloh. To ocenia predovšetkým pracujúci rodičia.

V základnej škole v Župkove sa deti učia čítať prostredníctvom tzv. metódy splývavého čítania. Na hodinách sa preto používajú aj špeciálne pomôcky pre tento druh vyučovania. Od prvého ročníka deti pracujú s počítačmi. Dokonca aj na slovenčine. „Pokiaľ jedna skupinka detí pracuje na hodine so mnou, časť žiakov spoločne s asistentkou je v počítačovej učebni, kde riešia pracovné zadania,“ vysvetľuje spôsob vyučovania slovenčiny Ivana Betková a pokračuje: „Kedysi sme testovali pracovné listy, ktoré si zakladali deti do zakladačov. Venujem sa metóde splývavého čítania a ako pedagogička si pracovné listy vytváram sama. Školská štátna pomôcka je v tomto prípade nevyhovujúca, pretože je inak zostavená.“

Učebnice cudzích jazykov rovnako hradí štát, ale pracovné zošity by si mali žiaci kupovať sami. „Na našej škole si pracovné listy na hodiny cudzích jazykov vytvárajú samotní pedagógovia, takže žiaci potom pracujú s týmito pomôckami,“ upresňuje zástupkyňa školy. Rôzne vzdelávacie programy, ktoré sa pri vyučovaní používajú, majú v základnej škole v Župkove dostupné priamo na serveri.

V rámci ekonomického hospodárenia sa objednáva na každý predmet určitý počet učebníc. Ak je však napokon počet žiakov nižší, Ministerstvo školstva požaduje vrátenie učebníc. Môžu ich totiž použiť na iných školách. Nové slovenské učebnice sa pripravovali od roku 2008 pre všetky predmety základných a stredných škôl. Mnohé z nich však čelia kritike samotných pedagógov a vyžadovali by si ďalšie prepracovanie.

Podľa reformy školského vzdelávacieho systému dosiaľ školy mali možnosť zavádzať aj nové predmety, ktoré mali časovú dotáciu 4 – 6 hodín do týždňa v závislosti od ročníka. „Kolegyňa spracovala pracovné listy a učebné materiály pre predmet mediálna výchova. Pracovné listy boli spravené na vysokej úrovni, ale len pre internú potrebu,“ opisuje prácu pedagógov zástupkyňa školy. Podľa nových ustanovení voliteľnému predmetu sa žiaci budú venovať len jednu hodinu, a to na druhom stupni. „Aj keď budeme musieť zrušiť mnohé voliteľné predmety, mediálnu výchovu určite ponecháme. Deti sa tu napríklad učia vyrábať reklamy,“ zdôrazňuje význam novozavedeného predmetu Ivana Betková.

Komenského Schola ludus má šancu na oživenie. Vyžaduje si však progresívny prístup u pedagógov a kreativitu u orgánov štátnej správy. Ako jednoducho, pritom zaujímavo a nie za posledný groš možno dať deťom výborné vzdelanie, to je výzva 21. storočiu. S nápaditými vzdelávacími programami a ešte väčšou vynaliezavosťou rodičov i učiteľov sa škola môže stať pre deti symbolom múdrosti, tvorby i vynálezcovstva. Pravda, ak otvoríme brány jedni pre druhých a dovolíme si nahliadnuť priamo do škôl v Srbsku i na Slovensku.

Monika Necpálová

 

 

 

 

 

 

M. DOBROŇOVSKÝ