Aké sú možnosti financovania ekologickej výroby?
Za posledných desať rokov vzrástla európska produkcia biopotravín o viac než polovicu. Medzi krajiny, v ktorých sa tento staro-nový trend v poľnohospodárstve – môžeme povedať len veľmi pomaly začína uplatňovať, patrí aj Srbsko. Oproti krajinám EÚ, kde sa do tohto odvetvia poľnohospodárskej výroby investujú obrovské sumy peňazí, v Srbsku sú to len veľmi skromné čísla.
Najväčším problémom domácich ekologických pestovateľov a chovateľov je práve financovanie výroby, ktoré je v porovnaní s konvenčným poľnohospodárstvom finančne oveľa náročnejšie. Aj keď poľnohospodárom sú k dispozícii rôzne finančné modely, ešte stále nie sú dostupné výhodné zdroje financovania. A to je zároveň najväčšou prekážkou zveľaďovania domáceho poľnohospodárstva a zvyšovania konkurenčnosti.
Ako pomôcť srbskému ekologickému farmárčeniu? Na túto otázku sa snažili dať odpoveď predstavitelia rôznych vedeckých, vzdelávacích, výskumných, finančných inštitúcií, medzinárodných organizácií, rozvojových agencií, ktorí sa spolu s výrobcami stretli včera na 10. Fóre o organickej výrobe v Selenči.
Hlavným organizátorom bolo Centrum pre organickú výrobu Selenča (COPS) za podpory Vlády AP Vojvodiny a v spoluorganizácii so Slovenskou poľnohospodárskou univerzitou z Nitry, Európskou podnikateľskou sieťou (EEN) Srbsko a SPESCOM Consulting-u z Nového Sadu. Na tohtoročnom medzinárodnom fóre sa zúčastnil veľký počet hostí, ktorí mali príležitosť vypočuť si kvalitné prednášky.
Hlavnou témou bol Prístup k zdrojom financovania pre ekologických výrobcov – prekážky a možnosti. Podujatie otvorila veľvyslankyňa Slovenskej republiky v Srbsku Dagmar Repčeková, ktorá zároveň predniesla veľmi zaujímavú prezentáciu o organickej výrobe na Slovensku.
Prítomných zaujala zaujímavá prezentácia Verice Mušićovej z Chorvátska, ktorá prezentovala ich skúsenosti združenia LAG Šumanovci (Lokalna akcijska grupa – Lokálna akčná skupina) s IPARD programom. LAG predstavujú oblastné partnerstvá pre rurálny rozvoj medzi lokálnymi aktérmi rurálnog rozvoja, ktorí sú zo súkromného, verejného a civilného sektoru. Zakladajú sa už aj v Srbsku.
V rámci fóra bolo usporiadané aj Medzinárodné podnikateľské stretnutie AgroOrganic B2B 2016, na ktorom sa zúčastnili výrobcovia a organizácie z viacerých európskych krajín.
Podľa zverejnených údajov Ministerstva poľnohospodárstva a ochrany životného prostredia Srbska plochy pod organickou výrobou sa z roka na rok zväčšujú. V roku 2012 ekologická výroba poľnohospodárskych plodín bola na 6 340 hektároch, v roku 2015 na 15 298 hektároch.
Európske hnutie Nový Sad usporiadalo záverečnú konferenciu formou pracovného stretnutia na projekte Lokálne iniciatívy pre rurálny rozvoj Báčky.
Podľa slov Jozefa Gašparovského, predsedu združenia COPS, ekologická výroba potravín v Srbsku je profitabilná, a aj v Srbsku už existuje trh pre ekologické biopotraviny a dopyt po nich neustále rastie.
Pre domácu rastlinnú organickú výrobu sa momentálne využíva iba približne 0,4 – 0,5 % obrábateľných plôch, čo je veľmi málo.
Podľa názoru takmer všetkých prednášajúcich pre úspech ekologického farmárstva je nevyhnutné združovanie a spoločný, agresívnejší nástup na trhu za pomoci dobrého marketingu.
Ľubica Sýkorová
