Ako slza

Prezidentské voľby máme za sebou. Jedenásť kandidátov, z ktorých sa traja vysunuli do popredia, sčasti pozmenili obraz politickej scény v našej krajine. Hovoríme to iba preto, lebo súťažili proti kandidátovi, ktorý má svoju nepretržitú kampaň už niekoľko rokov. Nie iba mesiac pred voľbami. Mienku o politickej scéne (a nádej do budúcna?) máme vďaka kandidátom, ktorí sa umiestnili na druhom a treťom mieste. Víťazné prvé nie je žiadnym prekvapením. Teraz, už niekoľko dní po voľbách, možno počuť, že „sme vedeli, kto bude prezidentom aj bez volieb“.

Možno sa práve týmto riadilo tisíce a tisíce občanov, ktorí sa nezúčastnili volieb. „Môj hlas nič nezmení,“ mienili mnohí. Či by zmenil alebo nie – nevieme, ale istotne by prispel k vyššej účasti voličov. Takto sú výsledky také, aké sú. Čisté ako slza! Aspoň tak povedal po zverejnení výsledkov alfa a omega nášho štátu.

Áno, sú ako slza, ale možno ako slza tisíce občanov, ktorí sú nespokojní a ktorí si myslia, že prehrali (vopred dohodnutý) zápas. Čisté ako slza tisíce mladých ľudí (a nielen mladých), ktorí v prvom povolebnom týždni vyšli na ulice Belehradu, Nového Sadu a Nišu a protestovali. Protest proti diktatúre! Protest proti výsledkom volieb! Súbežne je smutné aj potešujúce, že svoj hlas zdvihli najmladší voliči. Hovorí to, že iba príslušníci mladšej populácie uvažujú nad osudom našej krajiny a iba oni sú nespokojní? A tí, ktorí svoju česť predali za liter oleja a kilogram múky, alebo jednu − dve červené, sú šťastní, prešťastní…

Kedysi známy srbský spisovateľ Radoje Domanović vo svojich dielach satirickým spôsobom znázorňoval diktatúru vtedajšej moci. Spomeňme si jeho poviedku Danga, v ktorej občania počas volieb chceli byť označkovaní ako dobytok, lebo pre nich bolo cťou byť označkovaní. Možno je aj teraz medzi nami určitý Domanović, ktorý napíše podobnú poviedku. Žiaľ, má materiálu a tisíce poslušných, ktorí chcú mať značku na čele.