AKTUÁLNE: Uťahovaniu opaskov sa nevyhne ani agrár

Foto: Ľ. Sýkorová

Nie práve optimistické správy sa dozvedáme každý deň. Znižovanie platov a starobných dôchodkov nás čaká už od novembra, životná úroveň nám stále klesá, mladí ľudia sú bez práce, advokáti štrajkujú (a onedlho nielen oni), plyn zdražel… jednoducho – čaká nás tvrdé uťahovanie opaskov. A od neho nie je ušetrené ani domáce poľnohospodárstvo, ktoré malo byť „pilierom srbskej ekonomiky”.

Opravným rozpočtom sa predvída zníženie finančných prostriedkov pre poľnohospodárstvo o takmer štyri miliardy dinárov. Sú to predovšetkým prostriedky určené na projekty, ktorých realizácia sa už v tomto roku neuskutoční. No podľa slov ministerky poľnohospodárstva a ochrany životného prostredia Snežany Bogosavljevićovej-Boškovićovej s projektmi sa bude pokračovať na budúci rok. Neuvažuje sa ani o tom, aby boli znížené alebo zrušené subvencie, podporné prostriedky a prémie. Podľa jej slov už v blízkej budúcnosti by mali byť schválené zákony o predžatevnom financovaní, rozvoji udržateľného rybného hospodárstva, rozvoji poľovníctva a zákony o bezpečnosti potravín.

Výraznejšia rozpočtová podpora domácemu poľnohospodárstvu podľa viacerých odborníkov bude možná až o tri roky, kedy by Srbsko mohlo začať využívať prostriedky z predprístupových fondov EÚ určených pre rurálny rozvoj. Dovtedy sa „koláčik” bude musieť deliť oveľa opatrnejšie, aby sa nestalo, že tí veľkí zjedia zase najviac.

. . .

Odborníci z Poľnohospodárskej fakulty v Novom Sade a novosadského Inštitútu pre rastlinnú výrobu a zeleninárstvo odporúčajú výrobcom, aby nakrátko prerušili zber kukurice a posiali pšenicu, ktorej optimálny agrotechnický termín vypršal koncom októbra. Bolo by dobré, keby sa sejba pšenice vykonala do desiateho novembra. Po tomto termíne by už výnosy mohli byť nižšie. Oneskorená sejba pšenice môže spôsobiť oveľa väčšie finančné straty ako predĺžený zber kukurice.

. . .

Podľa posledných údajov Ministerstva poľnohospodárstva Srbska organickou výrobou sa v Srbsku v minulom roku zaoberalo 1 281 výrobcov, čo bolo o 220 viac ako v roku 2012. Organická výroba bola založená na 8 228 ha – o 1 888 ha viac ako v roku 2012. Najviac organických výrobkov sa vyviezlo do Nemecka, Holandska, USA, Veľkej Británie a Švajčiarska. V minulom roku sme vyviezli 7 100 ton organických výrobkov v hodnote 10,7 milióna eur. Najviac sa vyviezlo koncentrovaných ovocných štiav, sušených černíc, višní, malín a dulového pretlaku. V organickom dobytkárstve dominuje chov oviec, nasleduje chov hovädzieho dobytka, včiel a hydiny. V Srbsku aj naďalej existuje významný potenciál pre budúci rozvoj organického poľnohospodárstva, ale národný plán je ešte stále bez výrazného pokroku.

Ľubica Sýkorová