Angličania končia…

Koniec apríla so sebou prináša vyvrcholenie vo všetkých ligách anglického futbalu, okrem spomenutej Premier ligy, ktorá v tomto roku vyvrcholí koncom mája, keďže nemáme ani majstrovstvá Európy a ani Mundial počas tohto leta.

Predsa už po víkende za nami je jasné, ktoré celky opúšťajú najvyššiu triedu anglického futbalu. Sú to Southampton, Leicester City a Ispwich Town – tri kluby, ktoré na konci minulej sezóny postúpili do PL. Už druhý rok po sebe z PL vypadajú práve celky, ktoré pred rokom do nej postúpili.

To nám hovorí o krutej realite a o tom, ako je ťažko v nemilosrdnom kapitalistickom ovzduší anglického futbalu ťažko si udržať status klubu z najvyššej triedy. Pravda, tieto tri tímy na základe minuloročnej promócie a tohtoročného zostupu pokladnice inkasujú desiatky miliónov libier, ale obavy sú opodstatnené – či aj bez formálnej inklúzie sa stanú najväčšie súťaže Európy uzavretými ligami, ako tie v USA?!

Na konci minulej sezóny tak do Championshipu zostúpili Luton, Burnley a Sheffield United, zatiaľ čo v budúcom ročníku v PL sledovať určite budeme Burnley, ktorý si zabezpečil jedno z prvých dvoch miest v druhej lige v tejto sezóne a veľká je pravdepodobnosť, že sa vráti aj Sheffield, ktorý je na treťom mieste, ale v porovnaní s klubmi, ktoré bojujú o play-off, je veľkým favoritom. „Nováčikom“ je Leeds United, ktorý z PL vypadol pred dvomi rokmi.

Tieto veci sú pre priemerných fanúšikov trochu znepokojujúce práve pre svojrázny zabehaný rytmus a akoby sa strácala tá mýtickosť predchádzajúcich desaťročí, keď do najvyššej triedy postupovali Blackpool, Huddersfield a ďalší…

Teda ak sa logicky presunieme na Championship treba ešte raz zopakovať, že si Burnley a Leeds United aj pred predposledným kolom zabezpečili postup a tretí pútnik bude známy po play-off. Zatiaľ si dodatočné zápasy zabezpečili Sheffield United a Sunderland a o pozostávajúce dve miesta bojujú Bristol City, Coventry City, Millwall, Blackburn Rovers a Middlesbrough.

Na opačnej strane tabuľky je tiež napínavo. Do tretej ligy vypadol Cardiff City, ktorý len nedávno ešte hral aj v Premier lige. Animozita medzi fanúšikmi anglických klubov a mužstiev z Walesu, ktoré hrajú v EFL, je veľká, a preto sa mnohí Angličania tešia zo zostupu klubu z hlavného mesta Walesu.

Predsa v budúcom ročníku ich v Championshipe vystrieda celok Wrexham, ktorý sa kvalifikoval do druhej triedy kolo pred koncom League One. Zároveň Wrexham realizuje tretiu promóciu po sebe a z piatej do druhej ligy postúpili v trojročnom cykle.

Zaujímavo je to, že sú v čele Wrexhamu známi americkí herci Ryan Reynolds a Rob McElhenney. Po ich príchode sa tento klub v úplnosti zotavil a ako sme spomenuli, za krátke obdobie sa dostal do Championshipu. Na základe ambície majiteľov klubu, ale aj stále silnejšej databázy fanúšikov je jasné, že Wrexham svoju ambíciu nekončí, ale bude bojovať o postup do Premier ligy.

Do druhej triedy sa vracia aj Birmingham City, ktorý vypadol pred rokom, ale dokázal, že je oveľa lepší ako iné celky z League One. V play-off vystúpia Stockport (ešte jeden celok, ktorý za sebou má pokles a potom fénixovo zotavenie), Wycombe, Charlton Athletic a Leyton Orient alebo Reading.

Z League Two postupujú Doncaster a Port Vale, zatiaľ čo o posledné pozíciu bojujú Bradford a Walsall, prípadne aj Notts County. Neuveriteľné je, že si Walsall dovolil takýto luxus, lebo nie tak dávno boli v čele League Two s pätnásťbodovým náskokom pred prenasledovateľmi. Pokles formy alebo nedostatok ambície za dôsledok majú scenár, ktorý je teraz platný.

Mohlo by sa ešte dlho písať aj o National League a nižších triedach, ale stačí. My asi nikdy nepochopíme význam futbalu ako sociálneho fenoménu, ako to majú v Anglicku. Tam ľudia, bez ohľadu na veľkosť Liverpoolu, manchesterských klubov či londýnskych, fandia lokálnym mužstvám. Lebo im fandili ich otcovia, dedovia a pradedovia. Pretože žijú na periférii alebo vo štvrtiach, kde sú lokalizované celky, ako Millwall, Leyton, West Ham a iné. Preto, lebo im záleží na športe a zdravej konkurencii a nie na tom, aby sa stali členmi „fanúšikovských skupín“, ktoré sú všetko len nie futbaloví nadšenci, ale kriminálnici a chuligáni, ako je to najčastejšie u nás.

Nie je ten „Západ“ ideálny, ale nás na Balkáne má čomu učiť. Oddanosti, sebakritike a tomu ako neustále zhodnocovať vlastné stanoviská a nedovoliť neustále ovplyvňovať sa lídrami, ktorí to ani nie sú a nikdy ani neboli.