Ani pre cenzúru v kultúre neplatí cenzus

Menšinové politické strany v súťažení o poslanecké a výbornícke miesta majú pred inými stranami tú výhodu, že pre nich neplatí pravidlo 5-percentného cenzu voličských hlasov.

V uplynulých dňoch znovu zisťujeme, že aj cenzúra v kultúre má zvýhodnené postavenie. Ani pre ňu neplatí cenzus, ktorý by hovoril o jej hodnote, nadčasovosti, poslaní. Koniec koncov aj o slobode prejavu umelcov. Skôr možno hovoriť o tom, že s príchodom jari, ktorá okrem zakvitnutých stromov a Veľkej noci prináša aj „prevolebnený“ vzduch, na spoločenskej a kultúrnej scéne sa umocňuje postavenie cenzúry.

Tak sme najprv boli svedkami divadelnej zákazovej aféry v Leskovci, keď riaditeľ tamojšieho divadla zakázal predvedenie divadelného predstavenia pod názvom Červená: samovražda nácie autorov Mileny Bogavcovej a Vojislava Arsića a v spoločnej produkcii Bitef teatra a Strediska E8. Dôvodom bol divadelný song J.bi se Srbijo, ktorý riaditeľ ohodnotil ako umelecký artefakt, urážajúci národnú identitu Srbska. Ale pod tlakom verejnosti vraj „povolil“. Predstavenie sa predsa bude hrať cez tento víkend.

[ot-video][/ot-video]

Zdroj: Youtube kanál Strediska E8

Čiže cenzúra kultúrneho verejného prejavu sa nevydarila, hoci sociológovia a iní odborníci upozorňujú, že na srbskej scéne sa v poslednom čase objavil nadmerný počet kultúrnopatriotických aktivít, ktoré sa ujali ako normálne javy. A toho sa mnohí umelci, kultúrni pracovníci a konzumenti umenia veľmi boja.

Opodstatnené obavy z nájazdu cenzúry v kultúre počas volebných agitácií potvrdila aj belehradská udalosť zo začiatku týždňa, v ktorej zaúradoval cenzor. Riaditeľka Belehradského kultúrneho strediska rozkázala totiž odstrániť z výkladu jednej belehradskej galérie fotografie foto-kolektívu Kamerades, na ktorých boli znázornené poškodené predvolebné plagáty rôznych politických strán. Revoltovaní autori fotografií z výstavy Dirty Season – Necenzurované všetky fotografie takmer zdrapli zo stien na znak boja za právo na slobodu prejavu.

Ako vidieť, necenzurované sa podarilo cenzurovať. Prečo sa však k tomu pristúpilo? Azda preto, že sa na sporných plagátoch vo výklade ocitol aj predseda technickej vlády, či azda kvôli lídrom LDP, SRS a SPS s fľakom na tvári? Zvlášť prítomnosť prvej tváre sugeruje záver, že zaúradovala cenzúra, lebo ona predpokladá zásah čiže obmedzenie slobody prejavu z politických dôvodov.

Niekomu uvedené umelecké diela padli do oka, alebo si niekto stráži kreslo. O to horšie, že ide o jav celosvetový, a preto aj naháňa strach všetkým slobodne zmýšľajúcim občanom. Veď začiatok týždňa aj na Slovensku poznačilo cenzurovanie kultúrneho prejavu. Podľa hlásení tamojších médií divadelní ochotníci z Brezna predčasne ukončili predstavenie Kováči. Vraj sa banskobystrickému županovi, inak lídrovi strany Ľudová strana Naše Slovensko, ktorá viac než koketuje s profašistickými myšlienkami a ktorá sa dostala aj do parlamentu, znepáčili expresívne a neslušné výrazy v hre.

Čo sa stane, keď občania už konečne verejne ukážu, že sa im nepáči neslušnosť až primitívnosť niektorých politikov, ktorí sú alebo chcú byť pri moci? Čo keby sa aj im v nadchádzajúcich voľbách podarilo „cenzurovať“ neschopných politikov v prospech lepšieho zajtrajška? Čo by bolo, keby bolo…

Vladimíra Dorčová-Valtnerová