Nebezpečná pleseň cibuľová

25.mar 2016

Nebezpečná pleseň cibuľová

Priemerné výnosy cibule v Srbsku sú veľmi nízke (70 t/ha). Jediný spôsob, ako to zmeniť a dosiahnuť vysokú produkciu, je zdokonaliť technológiu pestovania.

cibulaPleseň cibuľová (Peronospora destructor, srb.plamenjača crnog luka) je jedno z najnebezpečnejších hubových ochorení, ktoré sa v Srbsku vyskytuje. Vyhovuje mu najmä daždivé počasie. Pri silnom napadnutí straty na úrode môžu byť až do 80 %. Okrem samotného napadnutia vytvára aj podmienky pre následné napadnutie cibule sekundárnymi chorobami.

Huba, ktorá zapríčiňuje túto chorobu sa vyskytuje všade tam, kde sa pestuje cibuľa, cesnak a pór (srb.praziluk), všeobecne vo vlhkých oblastiach. Napáda aj niektoré divorastúce druhy rodu Allium. Prežíva v pôde (tu si môže zachovať životnosť až 6 rokov) alebo v cibuliach vo forme podhubia alebo trvalých výtrusov. Tvorba výtrusov je intenzívna najmä pri vlhkosti vzduchu blížiacej sa k 100 %. Výtrusy prenáša vietor na iné rastliny a porasty. Nákaza sa šíri cez dýchacie prieduchy. Inkubačné obdobie trvá niekoľko dní.

Napadnuté sadzačky sa stávajú zdrojom infekcie, preto ich pred výsadbou musíme dôkladne skontrolovaťmäkké cibuľky odstrániť.

Prvé príznaky choroby sa prejavujú vo forme žltkastých škvŕn na listoch, ktoré sa pokrývajú najskôr belavým, neskôr sivastým povlakom huby. Škvrny sa rýchlo šíria a splývajú. Napadnuté listy vädnú až odumierajú. Za vlhkého počasia sa na škvrnách objavujú druhotné infekcie a škvrny sa pokrývajú sivofialovým povlakom čerňoviek alebo iných neparazitických húb.

Poškodenie cibule plesňou otvára vstupnú bránu pre napadnutie bortritídami. Kŕčik cibule nie je dobre uzatvorený a po napadnutí bortritídami podlieha hnilobe. Krčková hniloba prechádza tiež na suknice cibule. Napadnuté cibule sa zle skladujú, predčasne vybiehajú, zahnívajú a nepríjemne zapáchajú.

Rozhodujúci vplyv pre vznik a šírenie epidémie plesne má daždivé počasie alebo vysoká vzdušná vlhkosť. Najväčšie infekcie sa zistili v nočných hodinách a nadránom pri silnom orosení listov a vhodnej teplote. Najviac bývajú napadnuté husté a zaburinené porasty. Preto sa odporúča pestovať cibuľu na otvorených slnečných polohách s dostatočným prúdením vzduchu, kde sa netvoria rosy a rastliny sa rýchlo oschnú.

Nie je vhodné umiestňovať cibuľu medzi plodiny, ktoré dosahujú veľkú výšku, napríklad kukurica alebo obilniny. Na pestovanie sú vhodné ľahké pôdy bohaté na humus, v starej sile, nie čerstvo hnojené maštaľným hnojom. Dôležité je tiež striedanie plodín. Cibuľová zelenina by sa nemala pestovať po sebe najmenej 3 – 4 roky, aby nedochádzalo k hromadeniu pôvodcov chorôb a škodcov.

OCHRANA

Za vlhkého počasia začíname s preventívnym chemickým ošetrovaním od polovice mája až začiatkom júna. Keď pretrváva daždivé počasie a je predpoklad epidemického šírenia choroby, pokračujeme v postrekovaní až do fyziologickej zrelosti vňate. Ošetrujeme v 7 až 14-dňových intervaloch.

Používame meďnaté prípravky, CURZATE SM (0,25 %), NOVOZIR MN 80, RIDOMIL MZ 72 WP, RIDOMIL Z 72 WP (0,4 %), ACROBAT MZ (0,3 %) – všetky s ochrannou lehotou 14 dní, KUPRIKOL 50 (0,6 %) s ochrannou lehotou 7 dní, POLYRAM. Prípravok RIDOMIL má účinok kontaktný aj systémový a možno ho použiť len dvakrát za vegetačné obdobie. ACROBAT má tiež účinok kontaktný a systémový.

cibula1Prípravok CURZATE má účinok hĺbkový aj kontaktný. Mnohé prípravky majú účinok kontaktný, to znamená, že sa používajú hlavne preventívne, pretože chránia povrch rastlín pred infekciou. Prípravky s hĺbkovým a systémovým účinkom liečia už napadnuté rastliny.

Pri všetlých prípravkoch je potrebné použiť tiež zmáčadlá (napr. CITOWETT), aby postrek lepšie priľnul k povrchu rastlín, ktorý je chránený voskovou vrstvičkou, po ktorej postreková tekutina ľahšie skĺzne. Zmáčadlo umožní vytvorenie ochranného filmu na rastlinách, čím sa zlepší účinok prípravku proti plesni. Semená a sadzačku proti plesni cibuľovej nemoríme, pretože nie je účinné. Morí sa len proti krčkovým hnilobám, ktoré zapríčiňujú huby z rodu Bortrytis.

Cibuľa sa musí zberať len s dobre uzatvoreným kŕčikom a najlepšie ihneď po zbere sušiť prúdiacim vzduchom, najmä keď sa zber robil za vlhkého a daždivého počasia. Tým sa predíde stratám pri skladovaní.

Ľubica Sýkorová

Ľ. SÝKOROVÁ
Ľ. SÝKOROVÁ

ĽUBICA SÝKOROVÁ (1964) Do Hlasu ľudu nastúpila v roku 1996 ako odborná spolupracovníčka v oblasti poľnohospodárstva. Od septembra 2001 ako redaktorka rediguje pravidelnú prílohu pre poľnohospodárov a dedinu Poľnohospodárske rozhľady. E-mail: sykorova@hl.rs