V Bielom Blate si pripomenuli 150. výročie založenia dediny

15.aug 2016

V Bielom Blate si pripomenuli 150. výročie založenia dediny

Príchod “prvých“ osadlíkov do Bieleho Blata

Príchod “prvých“ osadlíkov do Bieleho Blata

Performanciou znázorňujúcou príchod prvých osadníkov do Bieleho Blata, priliehavým viacrečovým programom, a potom aj odhalením Spomienového areálu v Bielom Blate sa včera ukončili trojdňové oslavy 150. výročia založenia dediny.

Oslavy sa začali už v piatok hudobným programom, čiže koncertmi  aradáčskej skupiny Dúha a estrádnej hviezdy Aleksandry Bursaćovej. V sobotu na nádvorí Medzinárodného výskumného strediska otvorili výstavu venovanú poľnohospodárstvu, rybárstvu a trstinárstvu, trom hospodárskym odvetviam, ktoré poznačili život Bieloblatčanov od ich príchodu na tieto priestory až dodnes.

Budúcnosť Bieleho Blata na javisku (foto:M.Nedeljkov)

Budúcnosť Bieleho Blata na javisku (foto:M.Nedeljkov)

Nevystala pravdaže ani výstava ručných prác usilovných Bieloblatčaniek. V ten deň maďarský kultúrno-umelecký spolok Carska bara, bulharský Trandafer, folklórna odbočka bieloblatského MOMS a žiaci základnej školy predviedli páčivý kultúrno-umelecký program, ktorý bol výnimočne navštívený. Sledovalo ho vyše 400 Bieloblatčanov, pre ktorých bol pripravený a zdarma podávaný, a čo bi iné, ak nie chutný guláš z diviaka.

V rámci slávnostných bohoslužieb zaspieval aj domáci cirkevný spevokol Elpis

V rámci slávnostných bohoslužieb zaspieval aj domáci cirkevný spevokol Elpis

Ústredné oslavy významného jubilea v nedeľu sa začali slávnostnými bohoslužbami v slovenskom evanjelickom a v rímskokatolíckom kostole a slávnosť pokračovala pred Medzinárodným výskumným strediskom, kde odznelo niekoľko básní vo všetkých bieloblatských jazykoch – slovenskom, maďarskom, bulharskom, a kvôli úcte vôči prvým osadlíkom Nemcom, aj v nemeckom.

„Prví osadlíci“ sa po príchode vyfotili s predsedom MS Miroslavom Markušom a Zuskou

„Prví osadlíci“ sa po príchode vyfotili s predsedom MS Miroslavom Markušom a Zuzkou

Po symbolickom príchode prvých osadníkov do stredu dediny a príhovore, náčelník strednobanátskeho obvodu Dušan Šijan a predseda bieloblatského Miestneho spoločenstva Miroslav Markuš odhalili Spomienkový areál Spomienky na časy zašlé – pre časy budúce. V ňom sú tri drevené sochy, budúce symboly dediny – Dančo, Šanika a Zuzka, čiže Bulhar, Maďar a Slovenka, znázornení v prácach, ktoré poznačili ich 150-ročnú púť na týchto priestoroch – trstinárstvo, rybárstvo a poľnohospodárstvo, dielo sochárov z Maďarska. Spomienkový areál priliehavými slovami požehnali aj vznešený pán Pavel Sklenár, senior banátsky a rímskokatolícky kňaz Stojan Kalapiš.

V prípitku pri spoločnom obede sa prítomným domácim a ich hosťom prihovorili aj primátori bratských miest z Maďarska a Rumunska, pomocník primátora Zreňanina Duško Radišić, ako aj predsedníčka Národnostnej rady SNM Anna Tomanová Makanová. Slováci z Príbeliec svoj nepríchod ospravedlnili skorej prevzatými záväzkami.

Vladimír Hudec

 

V. HUDEC
V. HUDEC

VLADIMÍR HUDEC (1957) S Hlasom ľudu začal spolupracovať roku 1979. Prvý príspevok zverejnil v mládežníckom časopise Vzlet. V Hlase ľudu sa zamestnal roku 1988 ako novinár – dopisovateľ a na tom pracovnom mieste zotrváva aj v súčasnosti. Pravidelne sleduje a píše o udalostiach a živote v rodnej Hajdušici, ako aj o spoločensko-politickom a hospodárskom živote v obci Plandište. V sledovaní života v banátskych slovenských osadách sa zameriava na podmienky žitia, čiže komunálnu problematiku, ale sleduje aj (poľno) hospodársky, kultúrny, cirkevný, športový a vôbec spoločenský život. Kontakt: hudec@hl.rs